Napokon uverila a stala sa vôbec prvou umelkyňou, ktorá dostala túto poctu. Pred niekoľkými dňami mal v koncertnej sále v Iowa City, v meste s asi najväčšou koncentráciou spisovateľov na meter štvorcový v USA, premiéru výsledok jej práce, kompozícia Koniec Mesiaca.

Anderson je skutočnou legendou amerického kultúrneho undergroundu. Vyštudovaná huslistka a sochárka odmietla sľubne naštartovanú kariéru interpretky v symfonickom orchestri v Chicagu. Od počiatku 70. rokov minulého storočia je výraznou postavou experimentálnej scény newyorského downtownu. Jej doménou sa stalo všestranné umenie performance, ktoré jej umožnilo spojiť dohromady hudbu, literatúru, video art i sochárstvo. Má za sebou sedem hudobných albumov, pričom najnovšie dva jej vydala renomovaná americká značka Nonesuch records. V roku 1981 to jej najslávnejší singel O Superman dotiahol až na druhé miesto britského singlového rebríčka, v úlohe scenáristky spolupracovala aj na otváracom ceremoniáli letných Olympijských hier v Aténach a retrospektíva jej tvorby ešte stále putuje po prestížnych svetových galériách.

V uplynulom desaťročí sa Anderson zamerala na dlhodobejšie, konceptuálne projekty. V roku 1999 uviedla Piesne a príbehy z Moby Dicka, kompozíciu inšpirovanú knihou Hermana Melvilla z roku 1851. Nedávno sa verejne priznala, že už dlho túži napísať operu na motívy románu Dúha gravitácie od Thomasa Pynchona. Najtajomnejší americký spisovateľ jej dokonca odpovedal na list, no súhlasil len s podmienkou, že jediným nástrojom v orchestri bude bendžo (niektorí ľudia dokážu odmietať skutočne diplomaticky).

Takmer dvojhodinová najnovšia skladba Koniec Mesiaca je dôkazom viacerých posunov v tvorbe Laurie Anderson. Dominuje tu prekvapivo literárna zložka, pričom fragmentárne písanie vystriedal sklon k príbehovému rozprávačstvu. Historky z nedávnej práce v NASA alebo spomienky na dlhé putovania peši po Európe dopĺňajú kritické poznámky o aktuálnom vývoji vojny v Iraku.

Po hudobnej stránke je zjavný ústup od expresívnosti výrazu a nadväzovanie na bohatú tradíciu avantgardnej ambientnej hudby. Decentné sóla na elektrických husliach iba sporadicky vystupujú z pozadia abstraktných, digitálne generovaných zvukov z počítača, namiesto opakujúcich sa leitmotívov zostávajú len premenlivé hudobné vety. Minimalistický prístup podčiarkuje aj striedme využívanie videoprojekcie, obmedzenej na krátky časový úsek. Návštevníkom koncertu tým však Anderson opäť umožnila súbežne zapojiť viaceré zmyslové vnemy.

Projekt Koniec Mesiaca vyústi do celovečerného filmu, ktorý bude mať premiéru budúci rok na svetovej výstave Expo v Japonsku. Aktuálne koncertné turné pokračuje po USA a potom zamieri do Európy. Napadne niektorému promotérovi u nás zopakovať v Bratislave jej úspešný koncert z počiatku 90. rokov?

Autor: MICHAL HVORECKÝIowa City, USA pre SME