Günter Grass. FOTO - REUTERS
ŠTOKHOLM, BERLÍN - Na sympóziu k stému výročiu Nobelových cien na tému Literatúra ako svedectvo zaznelo z úst nemeckého nositeľa Nobelovej ceny Güntera Grassa, že preňho by nebol veľký problém, keby sa Nobelova cena udeľovala aj v iných kategóriách. Grass získal Nobelovu cenu za literatúru pred dvoma rokmi.
„Prečo by to nemohol byť novinár? Len to musí mať svoju literárnu hodnotu,“ povedal sedemdesiatštyriročný Günter Grass. Na sympóziu boli aj iní laueráti - juhoafrická spisovateľka Nadine Gordimerová (Nobelova cena z roku 1991) a Japonec Kenzaburo Oe (Nobelova cena z roku 1994).
„Hranice sú často veľmi neostré,“ argumentoval Grass a medzi texty hodné Nobelovej ceny zaradil napríklad reportáže poľského novinára Ryszarda Kapuscinského. Žáner: literatúra ako svedectvo. „Môj literárny guru Alfred Döblin zas vo svojich utopistických románoch z dvadsiatych rokov predvídal desivé teroristické útoky, aké dnes zažívame,“ tvrdí Grass. Popri Kafkovi, Jamesovi Joyceovi a Bertoltovi Brechtovi patrí podľa neho Döblin k menám, ktoré v zoznamoch laureátov Nobelovej ceny chýbajú najväčšmi.
Nadine Gordimerová sa zasa venovala prežitému imidžu spisovateľa. Osamelí obyvatelia slonovinových veží si nezaslúžia žiadnu veľkú úctu verejnosti. Pobyty v „podobne čnejúcich vežiach“ po útokoch na Svetové obchodné centrum definitívne prestali byť únosné. „Literatúra musí vydávať svedectvo, kde a ako by mohli nastúpiť despotizmus a teror,“ povedala sedemdesiatosemročná Juhoafričanka. No zároveň, s pomocou príkladov najrôznejších textov autorov, počnúc Primom Levim, ktorý prežil Osvienčim, až po Alberta Camusa, Marcela Prousta a Grahama Greena, varovala pred zúženým pojmom spolitizovaného svedectva.
Deň pred začiatkom sympózia sa laureáti stretli s niektorými svojimi kolegami a švédskou literárnou elitou - a bez prítomnosti verejnosti debatovali o tom, ako by na začiatku dvadsiateho prvého storočia mala vyzerať literatúra ako svedectvo. Z Nemecka tu okrem Grassa bola i Herta Müllerová, pôvodom Rumunka, o ktorej sa tento rok špekulovalo ako o jednom z vážnych kandidátov. Jej príspevok naznačoval hneď na začiatku, že odpoveď je otvorená: „Kým mlčíme, je to nepríjemné, a keď začneme hovoriť, sme trápni.“ Herta Müllerová zrejme aj po svojej škokholmskej prednáške zostáva v hre. Medzi prednášajúcimi boli i ďalší favoriti nasledujúcich rokov: Maďar Imre Kertész a Somálčan Nurrudin Farah.
Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)
