Podľa Húsku-maliara je súbor diel mnohotematický a mnohožánrový. „Nuž – ale taký asi som,“ povedal. Mnohé obrazy sú inšpirované ženou. Nechýbajú ani akty. V milovníkoch výtvarného umenia sa pri pohľade na ich datovanie vynára otázka, či je bežné, že s pribúdajúcimi rokmi rastie aj očarenie ženskou krásou.

Augustín Marián Húska vysvetlil: „Žena je akýmsi súhrnom etického kánonu, krásy – a to treba celkom vedome zobraziť. Život je taký hrozný a neistý, že čosi z tej krásy pretepľuje tento svet.“

Obrazy zaujali aj početnú skupinu stredoškolských študentov, ktorí do Národnej rady prišli na exkurziu. Tých očarili aj nápadité názvy diel poslanca, ktorý je známy tým, že v parlamentnej diskusii rád používa archaické a írečité slová. V duchu Vajanského dokonca občas vytvára aj poetické slovenské novotvary. Obrazy hrdo nesú názvy ako Sedem statočných slečien z výpadovky, Dievocký tanečný krok, Zápas slovenského Jakuba s anjelom Pána, Furmanka v zimnej chumelici, Pohybová poézia baletu, Krepčiaca Slovač.

Výstava Húskových obrazov je v inej časti ako diela Albína Brunovského, ktoré sú v parlamente inštalované natrvalo. Nedajú sa obsiahnuť jedným pohľadom, a tak pre laika je ťažké naplno precítiť rozdiel.

PETER KUNDER, sita