Na Slovensku má školenie tlmočníkov pomerne dlhú a úspešnú tradíciu. Tlmočenie sa študuje na filozofických fakultách, študenti sa pripravujú štyri roky. Európska únia však neuznáva naše štátnice. Špeciálne skúšky v EÚ sa doteraz konali nepravidelne. To by sa malo onedlho zmeniť.
Učitelia tlmočenia z bratislavskej filozofickej fakulty nie sú proti, hoci tvrdia, že naša výučba je tiež veľmi kvalitná. Bola by ešte lepšia, keby malo školstvo viac peňazí na kvalitnú techniku a špičkových učiteľov.
„Naši študenti sú často lepšie pripravení ako ich kolegovia inde,“ hovorí Margita Gáborová, ktorá na filozofickej fakulte vyučuje tlmočenie do švédčiny a nemčiny.
„Dnes sa na tlmočenie špecializujú po prvom ročníku. Po štyroch rokoch sú veľmi dobre pripravení a Európa by mala uznávať naše štúdium. V čom zaostávame, je technické vybavenie. Ak zriadia pre študentov naozajstné kabíny, bude to výborné,“ hovorí Ferdinand Pál, učiteľ tlmočenia do angličtiny na katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UK.
Dobrá tlmočnícka kabína musí byť perfekne izolovaná, aby tlmočník počul naozaj len text v slúchadlách a nevyrušovalo ho okolie.
„Zlý tlmočník ide na nervy a niekedy je to nebezpečné,“ tvrdí Benedetti z Európskej komisie. Tlmočenie nie je jednoduchá práca, zhodnú sa všetci, čo sa o to niekedy pokúšali. Tlmočník musí byť komunikatívny a pohotový s perfektnou krátkodobou pamäťou.
Tiež musí byť diskrétny. „Niektorí klienti dávajú tlmočníkovi podpisovať, že nič z toho, čo sa dozvie, neprezradí. Sú aj takí, ktorí odmietajú komunikovať mailom alebo cez telefón,“ hovorí Pál. „Ale ak mám byť úprimný, aj keby som chcel byť špiónom, tak to neviem. Tlmočnícka pamäť je krátka. Sústredím sa na text, ale po polhodine by som už informácie, ktoré som hovoril, nevedel zopakovať.“ (mar, mož)
