Šéf odboru boja proti korupcii na Úrade vlády Ján Hrubala hovorí, že majú predstavu, ako by mal zákon vyzerať, ale veľmi ťažké je napísať ho tak, "aby mal efekt".
Zákon by mal definovať lobovanie a urobiť ho verejným. Lobisti by sa registrovali a viedol by sa zoznam ich kontaktov napríklad s poslancami či členmi vlády. Aj oni by museli uvádzať, kto u nich loboval, s akým cieľom a aké podklady využili. Podpredseda KDH Vladimír Palko ešte v minulom volebnom období v televízii Markíza o vzťahu lobistov a politikov prirovnal slovenskú politiku a ekonomiku k dostihom: Lobistická skupina je ako džokej, ktorý si osedlá svojho koníka, tým je politik alebo politická strana, lobista na tom koníkovi jazdí, dá mu občas trocha ovsa, ale ťažké peniaze berie on.
V zaužívaných demokraciách je lobing samozrejmou súčasťou politiky a rozumie sa pod ním presviedčanie politikov, a nie korupcia. Slovenskí poslanci parlamentu sa prijatiu zákona nebránia. "Čo je vyskúšané vo svete, to môže byť aj u nás," myslí si poslanec SDKÚ Roman Vavrík. Igor Federič zo Smeru rovnako hovorí, že zákon o lobingu by nemal byť problém.
Poslanec ústavnoprávneho výboru Miroslav Abelovský je presvedčený, že prijatie zákona by bolo prínosom pre dôveru občanov v čistotu verejného života. Spolu s ďalšími poslancami nedávno navštívil v USA Michigan, kde sa oboznamovali s pravidlami lobovania.
Poslanci hovorili s lobistami z neziskovej sféry, ktorí lobujú napríklad za matky s deťmi, ale aj s lobistami za firmu Ford alebo Whirpool.
Podľa Abelovského "lobisti boli väčšinou bývalí politici, vážení ľudia, ktorí to robili ako hobby a neboli od lobovania existenčne závislí". Kontakt so zákonodarcami podľa neho fungoval na princípe absolútnej dôvery. "Lobista môže pred poslancami predstúpiť len s overenými faktmi. Nesmie oklamať, ak to urobí raz, skončil," podotkol Abelovský.
Istá forma legitímneho lobovania fungovala aj na Slovensku, prostredníctvom tripartity, keď odbory a zamestnávatelia rokovali s vládou o podobe zákonov. Nebezpečnejší je však lobizmus v zákulisí, o ktorom verejnosť nevie. Existujú preto názory, či je vôbec zákon potrebný, lebo podľa Jána Hrubalu je ťažké "normalizovať slušnosť". (sp)
