Na Miletičovej ulici v Bratislave sa rad vinie až na ulicu. Každému prichádzajúcemu sa prihovorí milý mladík v kožuchu. Spýta sa ho, za akým účelom prichádza, a ochotne poradí, aké doklady potrebuje, aby nečakal nadarmo. Pôsobí ako firemný zamestnanec vyčlenený pre službu verejnosti. Keď však príde starší pán, vysvetlí mu, že v jeho prípade ide o zložitejšiu situáciu a ochotne sa ponúkne, že ho zbaví problémov v priebehu pár minút.

Bez ohľadu na dlhý rad ho naozaj odvedie kamsi dopredu a o pár minút sa pán vracia. Hoci na vyplatenie dlhopisu čakal šesť rokov, hrdo oznamuje stojacim v rade, že už je vyplatený. Neochota počkať na vybavenie ďalších štyridsať minút ho stála tisícpäťsto korún.

Na pracovisku, ktoré je vybavené piatimi terminálmi, vybavujú premrznutých ľudí tri pracovníčky.

Predbiehajúceho muža zastaví ochranka. Ten sa bráni, že tu nie je s dlhopisom, ale chce predať akcie. Ochrankár je nekompromisný: „Je tu jeden rad pre všetkých!“ Muž začne vykrikovať na vedúcu. Menom. Zapôsobí to, lebo spoza pultu sa ozve: „Akcie dopredu!“

Ochrankár mamičke s kočíkom, ktorú „akcie“ predbehli, ospravedlňujúco povie: „Už tri roky žiadame, aby sme dostali presné inštrukcie, ale nie – každý deň platí niečo iné.“

Po trištvrte hodine čakania pracovníčka pri okienku zákazníkovi vysvetlí, že oznámenie o vyplatení dlhopisu a občiansky preukaz na zmenu adresy nestačí. Potrebuje číslo akéhosi účtu, ktoré je buď v kupónovej knižke, alebo na výpise zo Strediska cenných papierov. Nie je to však neprekonateľný problém. Za sto korún číslo v priebehu pol minúty v databáze nájde.

Pracovníčka vyťuká údaje z občianskeho do počítača, vytlačí vyplnené tlačivo a povie: „Skontrolujte to!“ Zákazník na námietku, prečo by mal kontrolovať jej robotu, hlavne, keď sa v ich tlačivách nevyzná, dostane odpoveď: „Pretože ak som to nesprávne vyplnila, zaplatíte ďalších sto korún. Keď ja urobím chybu, vy to zaplatíte – chápete?“