cestou do práce spomaliť, alebo čo si obliecť? Chcete počúvať hudobné novinky, stredný prúd alebo retro v štýle šlágerparády?
Na Slovensku vysiela dvadsaťdva súkromných aj štátnych, celoplošných aj lokálnych rádií a každé z nich chce byť najpočúvanejšie. Ranné vysielanie, zvyčajne od šiestej do deviatej, je výkladnou skriňou každej stanice, lebo spravidla platí, že poslucháč si necháva naladené to rádio, ktoré ho hneď pri zapnutí zaujme.
Čo sú schopní ponúknuť ľuďom pri vstávaní moderátori slovenských rádií? Čo robia pre to, aby ostali naladení a naladili aj poslucháča?
Výkladná skriňa rádia
Ranné vysielanie v komerčných rádiách má väčšinou všade tú istú štruktúru - pravidelné informácie o počasí, aktuálna dopravná situácia, správy a súťaže prestriedané pesničkami a vstupmi moderátora.
Čo ranné vysielanie na jednotlivých rozhlasových staniciach odlišuje, je tempo, ktoré udáva playlist - hudobný formát rádia a moderátori vo svojich preslovoch. V začiatkoch vysielania prvých komerčných staníc na Slovensku sa kládol dôraz na to, aby moderátor nebol vážny, lebo vážnosti sme tu mali dosť. A tak sa moderátori pokúšali žartovať, hoci nie každý mal na to talent. Dnes sa od žartovania za každú cenu upúšťa a rádiá sa profilujú. Humor ostal doménou rádia, ktoré ho má v názve: Fun.
My, dvorní šaškovia
"Necháme vás vybehnúť hore po šesťdesiatich schodoch do kopca na Slavín. V podstate chceme zistiť len kvalitu vášho antiperspirantu. Hovorí sa, že človek v kravate môže ísť do posilňovne a potom rovno za svojou frajerkou," straší moderátor rannej šou Kokoriko hosťa v štúdiu. Na stoličke vo Fun rádiu sedí vedľa vysmiatych moderátorov Miňa a Sláva hosť, poslanec Jirko Malchárek. "A hore na Slavíne bude dôkaz," podpichujú.
Ako-tak prebudený politik chytá výraz zmierenej obete. Úlohy pre známe osobnosti vo Fun rádiu bývajú neľahké. Miňo hlási: "O päť minút štvrť na deväť a Jirka Malchárka budete už zvonku počuť o pár minút."
"Rádio je ranné médium. Podobne ako noviny, ak si ich neprečítaš ráno, poobede sa k nim už pravdepodobne nevrátiš. Ľudia asi potrebujú niekoho, kto ich uvedie do dňa. Preto sa do rannej šou veľa investuje," hovorí moderátor.
"Načo strašiť poslucháčov víziami, spomínať brutálne dopravné nehody? Chceme im ponúknuť trošku iný začiatok dňa," hovorí Miňo. Každé rádio má svoj okruh poslucháčov, ktorí vedia, čo majú čakať. Aj politici, ich hovorcovia či umelci už vedia, do čoho idú, ak pozvanie do Fun rádia prijmú.
Z Fun rádia možno počuť premiéra Dzurindu, ako na hlavnej stanici vypravuje vlak, alebo Vladimíra Mečiara ako taxikára pred stanicou. Robert Fico poslušne odpovedá zobudený uprostred noci v hoteli v Amerike, aké má na sebe pyžamko. Moderátori skúšajú hranicu, kam až sa dá zájsť - a obeť väčšinou neodmieta. Ich skúsenosť je taká, že hosťom to neprekáža, vedia si zo seba zažartovať. "Aj z riaditeľa firmy je nakoniec normálny človek, len sa mu to v robote nik neodváži naznačiť. My, dvorní šaškovia, si to môžeme dovoliť. Neexistuje, aby sa tu niekto urazil," tvrdí Miňo.
Vyoblekovaný Malchárek netuší, čo ho čaká ešte ani v okamihu, keď s moderátorom Slávom stojí na nadchode frekventovanej križovatky a zachytáva pohľady okoloidúcich. Slávo škodoradostne hlási do štúdia: "Jirko Malchárek je asi najväčší odborník na komentovanie dopravných pretekov. My chceme, aby ste ukázali svoje majstrovstvo nielen vtedy, keď komentujete veľké ceny, ktoré ovládate pomaly už naspamäť, ale keby ste mohli dve minútky komentovať dopravnú situáciu z tohto miesta." Politik berie telefón k uchu a rozpačito komentuje, čo vidí. V štúdiu sa pýta: "Nebol som moc trápny?" U vodičov akcia úspech rozhodne mala. Tí, čo stáli na križovatke a počúvali Fun rádio, mali zatrúbiť. Ozvalo sa hromadné trúbenie.
Hostitelia nedajú rannej obeti vydýchnuť. Prvú serióznu odpoveď venovanú politike, na ktorú sa hosť chytí, prerušia otázkou, či sa v parlamente hrávajú piškvorky.
Investigatívny Macheta
Ranné vysielanie je dôležité aj pre rádio Expres. Moderátor Martin Fenčák hovorí, že vtedy počúva veľmi veľa ľudí a je jedno, že každý z nich len chvíľu. "Na Slovensku ľudia väčšinou rádio neprelaďujú."
Skvelá muzika a moderátor, kvôli ktorému si zapnete rádio. To je podľa Martina Fenčáka dôvod, prečo si naladíte práve tú konkrétnu stanicu. Ich kombinácia a užitočné informácie najviac oslovujú poslucháča. Informácie o počasí, dopravných zápchach, alebo športových výsledkoch sú všade rovnaké, preto záleží na osobnosti moderátora, ako a čím upúta pozornosť a rovnakým informáciám dá inú podobu.
Expres stavil na aktuálne témy. "Bulvár ma veľmi netrápi, zaujíma ma to, o čom hovoria ľudia ráno, keď sa stretnú. Čo videli včera večer v televíznych správach, o čom píšu ráno noviny," hovorí Martin Fenčák.
"Najbližší mi je trochu skrytý humor. Vtip je v tom, že ľuďom nepoviete, že je to vtip. Ten, kto vie a chce, tak ho pochopí, kto nevie, ani si ho nevšimne," skonštatuje Fenčák.
Čoraz viac poslucháčov si všimlo a vo štvrtok ráno si ladí Expres kvôli "investigatívnemu novinárovi" Machetovi a jeho insitným problémom, ktoré rieši v éteri cez telefón. "Dobrý deň, potrebujem informáciu, kde mám zavolať, keď sa mi rozmnožilo niečo v byte," pýta sa nevinne na informáciách. Nakoniec z toho vylezie, že v kuchyni má malé "trilobitíky, bežné, kuchynské, staré asi 500 miliónov rokov, ale živé".
"Nie sú to chránené zvieratá? Môžem ich pobiť Biolitom?" pýta sa Macheta. Poslucháči sa bavia, lebo pani z deratizačnej firmy nepostrehne medzi trilobitom a švábom žiaden rozdiel.
Do rádia patrí inteligentná zábava, nie prvoplánový humor, myslí si Fenčák. "Poslucháč sa nemusí za každú cenu rehotať na vtipoch, stačí ak sa pousmeje." Machetu si necháva raz týždenne, aby sa poslucháči mohli tešiť na jeho novú časť.
Trochu drzosti a arogancie nesmie chýbať
Julo Viršík z rádia Okey hovorí, že oni stavili na rannú pohodu so správami, počasím a dopravou. "Nechceme ráno na ľudí ziapať, ani ich prekvapovať niečím šialene bombastickým."
Istý čas spestrovali rána žarty v rubrike Udica - telefonáty typu: Haló, cestovka? Chcel by som jednosmerný lístok na Kubu, lebo tu sa nedá žiť. "Dá sa to robiť, ale dosť prácne - každý deň nové a nové nápady, aby boli veselé a neboli tuctové," hovorí Viršík, jeden z najznámejších a prvých moderátorov FM staníc po revolúcii. Popularitu si získal charakteristickým, často dosť drsným a urážlivým humorom, ktorým komentoval všetko, od telefonátov poslucháčov až po ľúbostné listy, ktoré čítal v hitparáde.
Každé rádio sa snaží pracovať s veselosťou, podľa Jula Viršíka ráno treba ísť na ľudí takýmto spôsobom. Jej podoby sú rôzne. "Robím v rádiách skoro pätnásť rokov a s odstupom času viem povedať, že niektoré vysielania boli také uletené, až to bolo miestami hlúpe, vulgárne a drzé," hovorí. Takíto moderátori rozdelia poslucháčov do dvoch extrémov - jedni ich milujú a druhí neznášajú.
"Keď sa obzriem dozadu, ako sa v rádiu rozprávalo, ako sa s ľuďmi komunikovalo, ako sa odpisovali, som rád, že už je za tým," dodáva Viršík. Niektoré rádiostanice vo svete si však na drsnom prístupe k poslucháčom zakladajú imidž. Sú moderátori, ktorí idú na ostrie noža: "Tak ty nevieš, čo chceš? A prečo voláš? Neotravuj a vypadni!"
Drzosť a trocha arogancie podľa moderátorov zhodne nesmie chýbať - poslucháč musí vedieť, že moderátor je pánom vysielania, že on ním hýbe a posúva dianie dopredu. Nie všetci sú však zástancami bláznivosti.
Ja vás asi zabijem!
Nachytávanie nič netušiacich ľudí po telefóne patrí k obľúbeným zábavkám moderátorov aj poslucháčov - ak sa to, pravda, netýka ich. Keď sa po trojdielnom, dopredu predkrútenom naťahovaní človeka z telefónu ozve: "Tu Miňo z Fun rádia...," reakcie bývajú rôzne. Úľava, nepríčetný smiech, mrazivé ticho. Alebo: "Ja vás asi zabijem! To nemyslíte vážne!? To akože... toto akože... ja nemám slov. Ježííííš, ja vás zabijem!" neverí práve nachytaná nová kolegyňa z rádia.
"V rubrike Podkožka sa snažíme, aby sa všetko skončilo dobre. Aby si nikto nič neurobil," hovorí Miňo. Za ujmu neponúkajú nič, len úľavu. Zažila ju aj žena, ktorej tesne pred svadbou zavolali, že je na matrike vedená ako chlap a nemôže sa vydať. Výsledok takého žartu musí byť vždy pozitívny. Skúšali sme kadejaké perfektné veci, ale hneď ako sa v nich objaví negatívna energia, nepáči sa to všetkým ľuďom," dodáva Slávo.
Všetci tí, ktorých hlas zobúdza krajinu, vedia, že je veľkým umením moderátora byť iný, byť zaujímavý tak, aby si ľudia zapínali rádio kvôli nemu. Treba vytŕčať, ale za akú cenu? A čo ostáva po ľuďoch, ktorí robia v éteri? "Možno to, že niekomu vylepšia náladu. Alebo aj nie," dodáva Julo Viršík.
Verejnoprávny rozhlas: Nie sme skostnatení Päťkrát krátke a jedno dlhé pípnutie. "Časové znamenie ohlásilo šesť hodín, tridsať minút, počúvate Dobré ráno," hovorí hlboký hlas, rovnaký už niekoľko desaťročí. S rannou reláciou Slovenského rozhlasu vstávali všetci obyvatelia Slovenska dovtedy, kým sa v éteri neobjavili komerčné rádiá. Dnes, v porovnaní s dynamickým štýlom súkromných staníc, vyznieva práve Dobré ráno v Rádiu Slovensko ako iné, odlišné. Začína sa o 4.35 h a končí o 8.00 h. Najnovšie sa pípajúce časové znamenie ozýva už len o pol a celej hodine. "Zachovali sme ho preto, aby sme mohli našim poslucháčom ponúknuť na sekundu presný čas," hovorí šéfredaktor Rádia Slovensko Ján Šmihula. Poslucháč sa však napríklad pravidelne dozvie: "Je 7 hodín 40 minút. O päť minút bude trištvrte na osem." Vo vysielaní sa stále hudba prelína s tichom, do ktorého rozpráva moderátor. Podľa Šmihulu budú moderátori naživo moderovaných relácií naďalej hovoriť - predovšetkým do ticha, rovnako budú znieť aj publicistické príspevky. "Hudobné podhrávky vo zvukových príspevkoch pôsobia rušivo," myslí si. Podľa neho odpútavajú pozornosť a bijú sa s kulisami v príspevku. Len nedávno začali v Slovenskom rozhlase so zmenami vo vysielaní, ktoré by mali verejnoprávnej stanici vrátiť aspoň časť poslucháčov. Podľa prieskumov počúvali Rádio Slovensko na prvom okruhu hlavne ľudia okolo 50 rokov. Tentoraz sa dramaturgia zamerala na vekovú kategóriu 25 - 49 rokov. Predsavzatie čoraz intenzívnejšie oslovovať poslucháčov práve v tomto veku vychádza zo zámeru urobiť vysielanie príťažlivejším, dynamickejším a aktuálnejším - "dýchajúcim na pulze dňa," hovorí šéfredaktor vysielania. Súčasne pripomína, že to pochopiteľne neznamená, že vysielať budú len pre spomínanú vekovú skupinu. Čo teda prebúdza poslucháčov Dobrého rána? "Chceme ich predovšetkým dobre naladiť, poskytnúť im informácie, ktoré sú schopní v hektike rána stráviť," hovorí Ján Šmihula. Obsah vysielania je zhodný s tým, čo ponúkajú ráno aj iné stanice: informácie o čase, správy o počasí, dopravný servis a aktuálne príspevky dňa. Ján Šmihula nezakrýva, že je ťažké súperiť s komerčnými stanicami, ktoré majú priestor na experimenty a sú flexibilnejšie, čo sa týka nových rubrík. Dodáva však, že majú na to, aby s nimi zvádzali úspešný boj o poslucháča. Zásady verejnoprávnosti, akými sú serióznosť, korektnosť, vyváženosť, výber a spracovanie tém, by mali byť v tomto prípade výhodou. |
Vysielanie o život
O tom, ako veľmi je rádio prepojené so životom poslucháčov, nehovoria len e-maily, listy a telefonáty do štúdia alebo rebríčky počúvanosti. Dôverne známy hlas z éteru môže navodiť pocit blízkosti a človek túto hru v istých situáciách rád prijme.
Poznáme to najčastejšie z filmov, ale stáva sa to aj naozaj: nepríčetne rozzúrený poslucháč vtrhne do rádia a začne strieľať. Alebo sa cez éter spojí s ľuďmi, ktorých chce vydierať. Inokedy do vysielania zavolá zúfalý človek, ktorý sa práve rozhodol spáchať samovraždu. Čo v takom prípade? Vo filme je z toho dobrá zápletka - moderátor využíva situáciu a v živých vstupoch so zúfalcom debatuje. Snaží sa ho odhovoriť od činu. Zúfalec sa rozrozpráva o svojom živote a za ten čas stihne do jeho domu doraziť pomoc. Nakoniec je z toho ohromný rast počúvanosti rádia.
Naživo to nemusí dopadnúť vždy tak idylicky. Vlani v máji nachvíľu stíchlo ranné vysielanie komerčného rádia v Ústí nad Labem North Music. Poslucháči netušili, že moderátori a redaktori práve bojujú o život so šialenou ženou, ktorá vtrhla do budovy a vystrieľala dva zásobníky.
Zamykali sa, kde sa dalo, jeden z moderátorov, ktorý držal dvere vlastným telom, dostal ranu, po ktorej ochrnul. 29-ročná žena mala psychické problémy, dôvod činu sa nezistil. Celé tri mesiace predtým postávala pred rádiom a mnohí redaktori sa s ňou bavili o tom, ako jej môžu pomôcť. Mala pocit, že ju sledujú. Ochrnutému moderátorovi prišli na benefičnú akciu zaspievať mnohé české hviezdy popmusic.
(dv, idnes)
Traja moderátori: Namiesto pretekania sa o to, kto vymyslí najlepší prvoaprílový žart na poslucháčov, sa tri celoslovenské rádiá spojili dokopy. Prepojeným vysielaním rádia Expres, Fun rádia a rádia Okey vznikol v éteri poriadny chaos. |
Najväčšia hviezda rozhlasovej šou
Na Slovensku nie sú rozhlasoví moderátori takí známi ako televízni. Vo svete je bežné, že ľudia poznajú moderátorov ranných relácií. "U nás moderátori končia okolo tridsiatky s tým, že sú už nepoužiteľní, na Západe sú štyridsiatnici-päťdesiatnici na vrchole slávy," hovorí rozhlasový moderátor rádia Expres Martin Fenčák. Moderovať začal ako šestnásťročný a vie, že v komerčnom rádiu tridsiatnik pomaly nemá šancu osloviť tínedžerov ani dynamicky moderovať. Starší moderátori nachádzajú uplatnenie v Slovenskom rozhlase. "Žili sme v inom období, generácia 40 50-ročných moderátorov by už nebola ochotná robiť to, čo ja dnes ráno," dodáva.
V Amerike je situácia úplne iná - medzi množstvom lokálnych rádií je ťažké vyniknúť, ale ak sa to niekomu podarí, stane sa ozajstnou celebritou. Asi najznámejším moderátorom je Howard Stern. Vysokánsky chudý vlasáč má päťdesiat rokov, a stále je jednotkou, najlepšie plateným človekom z rádia. Tento exhibicionista, ktorý si sám seba zahral v biografickom filme, sa nezastaví pred žiadnou témou. Uťahuje si z prisťahovalcov, černochov, homosexuálov. Vydáva zvuky, ktoré majú poslucháčky priviesť k orgazmu. Dokáže človeka dohnať k tomu, aby sa verejne priznal k najťažším hriechom. Je vulgárny a sprostý, a Američania ho zbožňujú.
Anketa Leopold Haverl, herec: "Ráno sa najradšej zobúdzam pri speve vtákov na chate. Často však pri zapnutom rádiu zaspávam a preto sa pri ňom aj zobúdzam. Ktoré to je najčastejšie? Kvôli motoristickým informáciám mám zapnuté rádio Expres." |
Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ