Pakistanskú raketu "odpálili" najvýznamnejší politici. FOTO - REUTERS
Podľa Islamabadu na základe "bežnej praxe" dostali všetky susedné krajiny dopredu o teste správu. Na skúške sa zúčastnil pakistanský premiér Šaukat Azíz a najvyšší generáli pakistanských ozbrojených síl.
Podľa predstaviteľov pakistanského ministerstva obrany nebolo zámerom skúšky vyvolať napätie v južnej Ázii, ani vyslanie politického signálu jadrovému rivalovi Indii, napriek tomu že raketa Hatf-5 s doletom 1500 kilometrov je schopná zasiahnuť z pakistanského územia väčšinu indických miest. Raketa unesie na túto vzdialenosť bojovú hlavicu s váhou 900 kilogramov, čo stačí na jadrovú bombu.
Jadrová veľmoc Pakistan uskutočňuje podobné testy pravidelne od roku 1998, naposledy vyskúšala tento typ strely Ghaurí 29. mája a 4. júna. Už 9. marca však Pakistan skúšal aj balistickú raketu Šahín II, ktorá má dolet až 2500 kilometrov.
Susedná India tiež disponuje obdobnými raketami i jadrovými hlavicami. Pakistan a India, ktoré spolu od získania nezávislosti od Británie v roku 1947 viedli už tri ozbrojené konflikty, v posledných desaťročiach súťažili vo vývoji jadrových zbraní. Podľa odborníkov India môže mať 100 až 150 bojových jadrových hlavíc, kým Pakistan 25 až 50.
Pakistanský raketový program Hatf je pomenovaný podľa mýtickej islamskej zbrane. Je tvorený dvoma radami rakiet - Šahín a Ghaurí. Podľa niektorých západných odborníkov však Islamabad urýchlil vývoj typu Ghaurí len za cenu utajenej spolupráce so Severnou Kóreou, ktorej za to údajne výmenou poskytol jadrovú technológiu. Pakistan to síce vždy popieral, ale tento rok vyšlo najavo, že dlhoročný šéf pakistanského jadrového programu Abdul Kádir Chán predával jadrové tajomstvá Iránu, Líbyi a KĽDR. Prezident Parvíz Mušaraf ho vzápätí omilostil.