osť.
Podľa niektorých zdrojov sa nedá vylúčiť ani to, že vo Washingtone ani Bagdade o tom nevedia. Obe možnosti sú však rovnako znepokojivé.
Včera sa špekulovalo, čo správa atómovej agentúry vlastne znamená: má byť dôkazom, že Irak mal kapacity na výrobu jadrových zbraní, ktoré mohol použiť sám, alebo posunúť teroristom, ako sa to tvrdilo pred vojnou alebo upozornením, že Američania nevedia ustrážiť sklady nebezpečného materiálu?
Informácie inšpektori získali zo satelitných snímok a otvorených zdrojov - teda voľne prístupných informácií. V Iraku teraz žiadni ľudia z atómovej agentúry nepôsobia. Odišli krátko pred vojnou a potom im Američania, ktorí zobrali pátranie po Saddámových zakázaných zbraniach do vlastných rúk, neumožnili návrat.
Podľa agentúry v Iraku zmizli celé budovy, ktoré mali takzvané dvojaké využitie: fungovali ako bežná priemyselná prevádzka a zároveň ako tajné laboratórium. Nenašli sa ani niektoré zariadenia uložené v týchto budovách. Išlo pri tom o frézy a sústruhy s vysokou presnosťou a tvrdený hliník, ktoré zaregistrovali inšpektori a určili ich na likvidáciu.
Američania časť irackých zariadení na výrobu zakázaných zbraní predali do zahraničia, niektoré zastarané kusy skončili v šrote v Európe aj na Blízkom východe, ale doteraz nikdy nešlo o zariadenia, ktoré by predstavovali nebezpečenstvo zneužitia. Navyše chýbajúce zariadenia sa nedajú vystopovať - neexistujú záznamy o ich prevoze či predaji.
Je teda zrejmé, že ich buď niekto bez vedomia atómovej agentúry presunul na iné miesto, alebo ich ukradol. Britský minister zahraničia Jack Straw si myslí, že sa to stalo krátko po vypuknutí vojny. Informácie o rabovaní irackých jadrových zariadení sa objavili už v lete minulého roka.
"Ak by sa niečo z toho materiálu dostalo do rúk Iránu, mnohí by sa začali veľmi obávať," citoval Reuters nemenovaného diplomata z OSN.
Rovnako existujú obavy, že jadrový materiál sa mohol dostať do rúk priekupníkom, ktorých nezaujíma, komu ho predajú. Tak by k nemu mohli prísť teroristické skupiny či nebezpečné režimy.
Podľa viacerých správ Saddámov režim jadrové zbrane od konca prvej vojny v Zálive (1991) nevyvíjal, hoci pred inváziou do Iraku tajné služby aj politici tvrdili opak. Na začiatku 80. rokov Izrael bombardoval iracký reaktor Osirak na základe informácií, že Saddám sa pokúša o vývoj jadrovej zbrane.
Správa agentúry má okrem toho, že vyvoláva veľké obavy aj inú rovinu. Podľa niektorých pozorovateľov ide o vybavovanie účtov medzi agentúrou a Washingtonom. Šéf organizácie Muhammad Baradej totiž nevie Američanom zabudnúť, že jeho ľudia už nie sú v Iraku. Jeho správa má dokázať, že tam patria. Iracká vláda to pochopila: včera ich pozvala na inšpekciu.
JANA MIKUŠOVÁ