Reálne výdavky verejnej správy by sa mali zvýšiť o 7,3 percenta. V porovnaní s veľkosťou ekonomiky by mal nový štátny dlh, ktorý vznikne tým, že verejné zložky minú viac peňazí, ako budú mať k dispozícii, narásť podobne ako v tomto roku. Tento rok má verejný schodok dosiahnuť 3,9 percenta hrubého domáceho produktu, na budúci rok to má byť 3,8 percenta. Z toho štyri desatiny percenta má vzniknúť v dôsledku zavedenia druhého piliera dôchodkového zabezpečenia.

Výrazné zvýšenie výdavkov, ktoré sa opiera aj o peniaze z fondov Európskej únie, sa predpokladá v oblastiach, ktoré si štát stanovil ako priority. Výdavky na diaľnice majú vzrásť takmer o 78 percent a na železnice o 18 percent. Cenová hladina by pritom mala stúpnuť len o 3,3 percenta. Tieto zvýšené výdavky by sa mali v budúcnosti vrátiť v podobe rozvoja podnikania a zahraničných investícií.

Prioritou vlády bolo aj školstvo, do ktorého ide v reálnom vyjadrení o sedem percent viac ako tento rok. Rezort sa však nevyhol kritike ministerstva financií, ktoré poukázalo na fakt, že zatiaľ sa neuskutočnila komplexná reforma vzdelávacieho systému a počet učiteľov neklesá primerane k počtu žiakov. Napriek tomu si pedagógovia prilepšia, pričom najväčšie zvýšenie majú pocítiť novonastupujúci.

S kritikou u ekonómov sa stretávajú poľnohospodári. Ich rezort, ktorý tvorí pomerne malú pridanú hodnotu, si po zohľadnení cien polepší o viac ako 12 percent a pohltí 21,5 miliardy korún. Pomohla tomu Strana maďarskej koalície, ktorá presadila dorovnanie priamych platieb pre farmárov na úroveň 54 percent priemeru "starej" európskej pätnástky. Pôvodne sa navrhovalo len 42,5 percenta.

Pre aktivitu KDH sa bude od septembra opäť meniť aj daňový systém, pretože strana presadila zvýšenie daňového bonusu na deti pracujúcich o 50 korún mesačne.

Hospodárenie štátu v roku 2005
mld. Sk

Zdroj: Návrh štátneho rozpočtu 2005