"Ku geometrii som sa dostala akosi prirodzene," hovorí o svojej ceste od textilu k maľbe slovenská maliarka Mária Balážová. Do 24. októbra vystavuje v Kopplovom kaštieli trnavskej Galérie Jána Koniarka viac ako 30 obrazov, medzi ktorými sú aj diela netradičných rozmerov, siahajúcich až k dvanástim štvorcovým metrom.
Mária Balážová, rodáčka z Trnavy (1956), po štúdiách textilu na SUPŠ a divadelnej scénografie na bratislavskej VŠMU, sa v roku 1992 dala na cestu svojskej geometrickej maľby. Jej plátna zaujmú farebnou redukciou, ktorá posledných desať rokov predstavuje čiernu a šedú, od roku 1999 červenú. Prestriedanie farieb sa odvíjalo od jej aktuálneho životného pocitu, smútku a životnej melanchólie až po psychickú zmenu k explózii radosti a vitality symbolizovanou sýtou červenou.
Geometrické tvary, predostrené na týchto pozadiach, sú štylizované odkazy na symbolické znaky rôznych kultúr s komentárom hadej hlavy a puncom osobnej mytológie. "Ide o znaky kultúrnej pamäti, historického vedomia, o intuitívne vyhmatávanie novotvaru a zároveň vedomú väzbu na starobylé kultúry - odkazy na grécku, islamskú, indiánsku, kresťanskú kultúru, na orientálne filozofie," objasňuje pozadie geometrických štruktúr obrazov kurátor Vladimír Beskid, "dôležité je pritom prerastanie rovín a významov, skĺbenie individuálnych znakov a tradičných archetypov do jedného obrazového organizmu."
Diela z posledných rokov sú zamerané na ďalšiu súčasť kultúry - písmo. Balážová si prisvojuje rôzne historické typy písiem a transformuje ich do geometrických tvarov. Jej obrazy hovoria o viere v univerzálnosť, ktorou sa geometria prihovára ľuďom bez ohľadu na kultúrne zázemie. "Myslím si, že nie sme až takí odlišní. Kultúrne nánosy odrážajú iba geografickú rôznorodosť prostredia, v ktorom žijeme. Avšak človek je všade rovnaký."
Dnešná maľba pracuje viac s akrylom ako klasickým olejom na plátne. Akryl je pohodlnejší, jednoduchšie spracovateľný, výsledný efekt je porovnateľný s olejom. Mária Balážová pracuje technikou olejomaľby starých majstrov. Svoje plátna ručne šepsuje, vypína, maľuje v niekoľkých vrstvách. Časové prestoje neposkytujú pocit zážitku, aký prežíva maliar napríklad pri expresívnej maľbe typu Jacksona Pollocka.
"Nie je to ten vangoghovský pocit bezprostredného zúrivého zápasu. Až keď sa postavím pred hotovú maľbu, vtedy prežívam pocit šťastia," komentuje autorka proces, pri ktorom vznikajú jej maľby. Ich rozmery sa pritom pohybujú v rozmeroch, ktorými sa stala na Slovensku v súčasnej maľbe takmer neprekonanou (väčšie sú formáty jej manžela Blažeja Baláža, ktoré dosahujú rozmery trikrát osem metrov).
Prírodné motívy a realistická maľba majú možno viac obdivovateľov ako ortodoxná geometria, ale podľa slov Balážovej je to práve určité radostné zjednodušenie a symbolizácia poriadku, čo ľudí na geometrii priťahuje. "V realistickej maľbe je často toľko rozprávania, toľko slov a tvarovej rozmanitosti, až to unavuje," dodáva autorka. Jej obrazy nerozprávajú, ponúkajú priestor na tichú meditáciu, či už sú monumentálne, alebo komornejšie, určené na vnímanie v intimite domova.
