Režisér filmu Non plus ultras a oddaný fanúšik futbalovej Sparty Jakub Sluka. FOTO - ČTK
V jeden jediný večer mali na Slovensku premiéru dva nové české filmy. Oba hrané dlhometrážne debuty. Oba označované ako komédie. Oba so športovou témou. Mistři Mareka Najbrta sa točia okolo majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, Non plus ultras JAKUBA SLUKU rozprávajú o partii skalných futbalových fanúšikov.
"Sám som vyrastal na Sparte, môj film je poskladaný z reálnych príbehov, postáv a motívov. Je to fikcia založená na skutočnosti," charakterizoval film pred slovenskou premiérou svojho celovečerného hraného debutu režisér Jakub Sluka.
K filmu mal blízko od narodenia, jeho otec Luboš Sluka je autorom hudby k snímkam ako Pod Jezevčí skálou, Kočičí princ či Za trnkovým kerem. Jakub Sluka je vyhľadávaným tvorcom videoklipov a reklamných spotov, no ako sám priznáva, táto práca ho pred časom prestala baviť.
"Už som z toho nemal taký pocit ako predtým, a tak som požiadal môjho suseda z Malej Strany, niekdajšieho disidenta a emigranta, dnes predovšetkým prekladateľa Jiřího Popela, aby mi pomohol so scenárom na hraný film," vraví režisér.
Podľa neho je to jeden z najlepších českých prekladateľov všeobecne, lenže v živote nebol na futbale, a tak dokázal tíšiť jeho nadšenie. "Vždy som mu doniesol tak desať strán poznámok a on z nich urobil dve-tri stránky scenára."
Jiří Popel však v Non plus ultras aj hrá. "Áno, môžete ho vidieť v scénach z rockového koncertu, ako vlasatého člena neúspešnej kapely. Mimochodom, je to jeho skutočná kapela a naozaj sa volá Píča," spresnil Jakub Sluka, ktorý pre svoj debut poskladal pestrý soundtrack, v ktorom nechýbajú Karel Hála, ale ani legendárna skupina The Who.
"The Who som počúval odmalička. A o to mi vo filme ide - ukázať, že sparťanskí ultras nie sú len výtržníci a rasisti, ako sa o nich píše v médiách. Nežijú len futbalom a zakazovanými pravicovými kapelami či rozbíjaním húb. Každý máme rodičov, dedka, babičku, a keď ich stretneme, tak ich predsa nepošleme do prdele, ale normálne pozdravíme," dodáva Jakub Sluka.
Non plus ultras dal okrem mladých, prevažne divadelných hercov príležitosť aj stáliciam ako Oldřich Kaiser, Jiří Lábus, Jana Hlaváčová a Naďa Konvalinková.
"Už celé roky som Kaisera s Lábusom naťahoval, že ich raz obsadím do svojho filmu. Napokon sa to podarilo. A boli skvelí, aj keď sa vo svojich scénach držali scenára tak na dvadsať percent. Zvyšok je potom ich improvizácia."
Titulky dokonca uvádzajú aj Martina Stropnického. "Lenže ten napokon pri konečnom zostrihu vypadol, hoci som ho tam veľmi chcel, aby som ukázal, koľko skvelých nevyužitých hercov máme.
Keď sme počas práce na filme chodievali k pani Hlaváčovej, stretávali sme tam jej manžela Luďka Munzara. V tričku a trenírkach nám varil čaj a mne bolo veľmi ľúto, že herec jeho formátu márne čaká na ponuku filmovať."
Ako Sluka sám priznáva, trojročné nakrúcanie sa podpísalo aj na jeho živote: "Manželka musela znášať to, že nie som doma, a aj keď sa tam objavím, riešim všemožné problémy s nakrúcaním. Až to napokon nezniesla a dnes už nie je mojou manželkou. Vôbec sa nečudujem, lebo keď robíte film, žijete ním, a to je, ako keby ste žili s nejakým iným človekom."
