Aby mohli podnikatelia budúce daňové konania viesť efektívne, rýchle a bez zbytočných finančných dorubov (daní, penále, pokút) a súčasne platiť správne dane bez následných postihov daňovej kontroly, je praktické evidovať, že medzi najfrekventovanejšie chyby v daňovom konaní v patria najmä:
- podceňovanie daňového úra-du,
- hanba opýtať sa na nejasnosti,
- strach z rozsahu zistení daňovej kontroly,
- neznalosť možností daňovej obrany,
- chyby záznamovej agendy na daňové účely,
- absentujúci daňový sebamanažment.
Podceňovanie
daňového úradu
V súčasnom rozmachu čiernej ekonomiky v SR, keď sa mnohí experti prikláňajú k názoru, že ku koncu roku 2003 táto predstavovala v štáte stále takmer jednu pätinu HDP, je všeobecný trend podceňovania úradov v krajine. Mnohí podnikatelia sa preto aj na daňových úradníkov pozerajú s hlbokým dešpektom a podceňujú ich schopnosti. Správnym východiskom pre nutné vzájomné súžitie podnikateľa a úradu by mal byť výlučne striktný, ale maximálne korektný a konštruktívny partnerský princíp. Podnikateľ musí rešpektovať premisu, že ak chce v kľude podnikať, musí rešpektovať pravidlá prostredia, v ktorom podniká. To znamená aj splniť zákonné požiadavky daňového úradu, aj rešpektovať jeho úradníkov a poslanie, ktoré štát zriadil na to, aby dane kontrolovali. Rozhodne nie je vhodné daňový úrad podceňovať a znevažovať, lebo je a bude systémovou súčasťou trhovej ekonomiky v každej vyspelej demokracii.
Eurokultúra podnikateľov z vyspelých štátov EÚ je v danom smere progresívnejšia, lebo v daňovom úrade cítia silného súpera s veľkým rizikom. Daňová kultúra domácich podnikateľov v danom smere má ešte značné rezervy, lebo na Slovensku je ešte stále v prípade mnohých firiem a podnikateľov módnym trendom dane neplatiť a obchádzať ich. Upozorňujem, že sa to nevyplatí, lebo daňový duel medzi podnikateľom a daňovým úradom je behom na dlhé trate, kde lepšiu maratónsku obuv (väčšinovo obligatórne - zo zákona) má z dlhodobého hľadiska určite obutú daňový úrad.
Hanba, opýtať
sa na nejasnosti
Jednou z predností všetkých veľkých ľudí, ktorí to v živote niekam dotiahli, bolo a je aj to, že sa nikdy nehanbili opýtať sa na čokoľvek, čomu nerozumeli. Bežnou daňovou praxou u nás je skutočnosť, že daňový úradník niečo doručí, povie, prezentuje daňovému subjektu a ten mu nerozumie. Mnohí sa hanbia povedať na rovinu, že tomu a tomu nerozumeli a nech im to daňový úradník vysvetlí zrozumiteľnejšie. Často len pre ich pocit, že takto sa znevážia, respektíve stratia svoj "presvedčivý" imidž úspešného podnikateľa. Namiesto toho sa radšej tvária, že "všetko je jasné", čím si môžu navodiť nemalé problémy. V danom prípade dve jednoduché rady:
- nikto múdry z neba nespadol (slovenské porekadlo predkov),
- koreňom všetkého zla je nedostatok poznania (múdry výrok Budhu).
Preto doporučujem nikdy sa nehanbiť opýtať aj na zdanlivo jednoduché veci, ak si nimi nie ste istí alebo im nerozumiete. V prípade zahraničných investorov je správne využiť prekladateľ-sko-tlmočnícke kapacity súdnych znalcov i daňové poradenstvo expertov zo Slovenskej komory daňových poradcov.
Veď daňové právo všade na svete patrí medzi najnáročnejšie právno-ekonomické disciplíny. Naviac rétorika slovenského jazyka patrí medzi tie ťažšie naučiteľné cudzie jazyky.
Strach z rozsahu
zistení daňovej
kontroly
Daňové kontroly sú jednotlivými daňovými úradmi vykonávané rôzne a nie vždy na dostatočne profesionálnej úrovni, nakoľko aj správca dane je len človek a môže sa pomýliť.
Doteraz platné daňové judikáty za roky 1990 - 2004 potvrdzujú, že aj v konaní a rozhodnutiach daňových úradov sa občas vyskytujú chyby a nedostatky. Väčšinová prax slovenských daňových subjektov však je prijať takmer každý verdikt daňového úradu, aj keď s ním nesúhlasia, a neísť s ním do konfliktu z dôvodu jednoduchého a prozaického: boja sa, že daňový úrad niečo dorúbil a dohľadal, ale keby do veci "rýpali" a daňový úrad by urobil rekontrolu (opakovanú kontrolu) alebo skontroloval aj viac zdaňovacích období opakovane z minulosti, mohol by dohľadať ešte ďalšie "daňové prehrešky" nad rámec verdiktu pri práve vykonanej daňovej kontrole.
Neznalosť možností daňovej obrany
Ďalším častým dôvodom zbytočne platených dorubov dane je aj základná neznalosť možných princípov daňovej obrany, ktoré sú zakotvené najmä v Ústave SR (nedotknuteľné práva občana) a zákone č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Základy daňovej obrany, ak sa ich nechce učiť podnikateľ, by mal ovládať alebo jeho interný špecialista (šéfekonóm, hlavný účtovník alebo daňový špecialista firmy) alebo kompetentný externý poradca (daňový poradca, audítor, ekonomicko-účtovný poradca, ko-merčný právnik, resp. daňový advokát). Daňová kontrola môže veľa, ale nemôže všetko!
Okrem toho, vhodným východiskom ako sa vyhnúť konfliktom a aj chybám pri komunikácii s daňovými úradmi sú odborné knižné tituly venujúce sa
problematike vybraných rád k daňovej komunikácii, optimalizácii i plánovaniu.
Chyby záznamovej agendy na daňové účely
Medzi ďalšie omyly a chyby daňovníka patrí najmä chybné vedenie, resp. aj "nevedenie" daňovej agendy (daňové účtovníctvo, peňažný denník, agenda dane z pridanej hodnoty, mzdová agenda, nenahlasovanie zmien v oznamovaco-registračnej daňovej povinnosti, atď.)
priebežne počas zdaňovacieho obdobia a spôsobom, ktorý ukladá zákon.
Daňový úrad môže prinútiť daňovníka viesť aj úplne osobitnú a špeciálnu daňovú agendu. Koná tak zvyčajne vtedy, keď daňovník s ním nespolupracuje, porušuje zákon a nekoná ústretovo v daňovom konaní. Záznamová agenda je dôležitá, podnikateľovi predsa pomáha dokladovať relevantnosť a legálnosť jeho zdaniteľných príjmov. Súčasne je jeho základným dôkazovým arzenálom v konaní voči daňovému úradu aj v prípade akýchkoľvek disproporcií, polemík a pochybností pri možných daňových sporoch a konfliktoch s daňovým úradom.
Chybovosť v dôležitých daňovo-účtovných dokumentoch a záznamoch sa dá znížiť tak, že firma má kvalifikovaného vlastného daňového špecialistu (interného odborníka na dane, ktorého zamestná) alebo externého odborníka na zmluvu s garan-ciou za správnosť (napríklad poradcov - členov Slovenskej komory daňových poradcov, ktorí sú povinní poistiť sa proti prípadným chybám zo zákona).
Absentujúci daňový sebamanažment
podnikateľa
Racionálne konajúci daňový subjekt by si, podľa môjho názoru, mal stanoviť vlastný diel zodpovednosti aj na úseku daní. To znamená stanoviť si akýsi osobný plán v oblasti zdaňovania - čo vykoná sám, čo ponechá na účtovníčku firmy (jednoduchšie daňové záležitosti) a pri čom sa poradí s odborníkom z externého okolia (najmä zložitejšie daňové problémy).
Daňový sebamanažment by si mal každý podnikateľ i daňový subjekt, ktorý nepodniká pravidelne rozvíjať a dopĺňať. Dane sú a budú vždy súčasťou trhovej ekonomiky (ktorej súčasťou je aj SR) a preto sa oplatí trochu zainvestovať do sebavzdelávania aj na úseku daní. Nepočúvajte "krčmové rady" všeporadcov z radov univerzálnych "truhlíkovských vševedkov", ale radšej si občas prečítajte niečo z poradenskej odbornej literatúry, alebo si doprajte raz za rok daňovo-účtovné školenie. Prag-matický prístup k daňovému sebamanažmentu vám pomôže ušetriť nemalé finančné pros-
triedky z dôvodu chýb v daňovej evidencii alebo z neznalostí základných postupov, fínt
a praktík. Daňové znalosti sa oplatí rozvíjať celoživotne a nielen kvôli získaniu znalostí ako nerobením chýb, zaplatiť čo najmenšie dane.
Ak úrad pochybí a spôsobí škodu, možno ju vymáhať
Na záver je vhodné doplniť aj konštatovanie, že len ten kto nič nerobí, neurobí nikdy žiadne chyby. Nakoľko mýliť sa je ľudské, občas pochybí daňový subjekt (podnikateľ, firma) v privátnom sektore, ale občas pochybí aj úrad (vrátane daňových úradov) v štátnom sektore. Ak pochybenie orgánu pri výkone verejnej moci spôsobí škodu podnikateľovi je vhodné poznať a vedieť sa orientovať v zákone číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2004.
Generálne, najčastejším daňovým pochybením daňového subjektu je prílišná snaha viesť so správcom dane namiesto konštruktívneho dialógu konfrontačný dialóg, čo má efekt zvyčajne v krátkodobom časovom horizonte, nie však v dlhodobom.
Emil Burák
