Svet komunikácie v podnikateľskom prostredí má osobitný rozmer pri nútenej a nutnej komunikácii s kontrolnými orgánmi štátu. Medzi nimi asi najvážnejšiu rolu zohráva korektne vedený dialóg s daňovými orgánmi, ktoré z hľadiska kompetencií a právomocí môžu podnikajúcim subjektom významne uľahčiť alebo naopak sťažiť ich život na trhu v SR.
Investori zo zahraničia od roku 2004 majú záujem začať operovať v daňovom priestore Slovenska z jednoduchého dôvodu - pre výrazne nízke konkurencieschopné firemné dane.
Veľkým daňová konkurencia malých prekáža
Aktuálne sadzby dane zo zisku fi-riem, t. j. dane z príjmov právnických osôb alebo nazývaných aj tzv. korporátna daň vo vybraných štátoch EÚ v roku 2004 sú napríklad nasledovné: Rakúsko - 34 percent, Francúzsko - 33 percent, Nemecko - 25 percent, Portugalsko - 25 percent. Naproti tomu napríklad Slovensko - 19 percent, Maďarsko - 16 percent, Írsko - 12,5 percenta. Daňová konkurencia v EÚ je súčasťou globálneho konkurenčného koša a jedným z atribútov regionálnych a lokálnych podmienok podnikateľského prostredia. Preto investorské firmy, ktoré majú záujem registrovať sa určite bude zaujímať aj otázka večne diskutabilná, ktorou je vedenie konštruktívneho a pragmatického dialógu so slovenskými daňovými úradmi. Je to logické, lebo daňová politika i poten-ciálna optimalizácia a úspora patrí k nástrojom finančného riadenia firmy a môže sa prejaviť pozitívne alebo negatívne na vlastnom hospodárení
i finančných výsledkoch domáceho podnikateľa i zahraničného investora.
Veľkým krajinám s oveľa väčším trhom ako má Slovensko (napríklad Nemecku a Francúzsku) daňová konkurencia malého "daňového raja" v strede Európy výrazne prekáža a dokonca sa objavili snahy o tvrdý lobing vedúci k bojkotu a zamedzeniu prístupu ku štrukturálnym fondom EÚ.
Pritom k racionálnej a bezkonfliktnej komunikácii v danom smere niekedy stačí aj poučiť sa nie z vlastných chýb, ale z chýb iných kolegov, podnikateľov, firiem.
Daňové prostredie je mladé
Daňové konanie na Slovensku v novodobej ére krajiny už datuje 14 rokov skúseností na strane daňovníka i na strane správcu dane.
V praxi existujú podnikatelia, ktorí už absolvovali niekoľko daňových kontrol, ale aj takí, ktorí zatiaľ mali len jednu alebo žiadnu daňovú
kontrolu.
Ambíciou nasledovných riadkov je zdôrazniť niektoré najfrekventovanejšie chyby a omyly, ktoré daňové subjekty vo vzťahu k správcom dane, daňovým úradom, robia najčastejšie. Poučiť z nich sa môžu aj potenciálni zahraniční investori, ktorí chcú ochutnať, ako chutí daňová rezidencia našej mikrokrajiny i domáci podnikatelia.