Líder skupiny Tendances sleduje spoza bicích svojich kolegov ponorených do hudby: vľavo Franck Avitabile, uprostred Gildas Boclé.
FOTO SME - MARIAN JASLOVSKÝ
Vychýrený bubeník Manu Katché, spoluhráč Petra Gabriela, Stinga a mnohých ďalších slávnych ľudí, hral na Bratislavských jazzových dňoch 2001. Bolo to sklamanie. Nevýrazné trio s gitaristom Dominicom Millerom a basistom Pinom Palladinom pôsobilo ako narýchlo zlátaná kapielka bez konceptu, kamaráti, ktorí sa stretli a keď už boli spolu, tak si išli niekam zahrať.
V nedeľu hral Manu Katché v Bratislave znova. Do klubu Babylon však priviezol svoju frankofónnu formáciu Tendances.
Celkom slušná návštevnosť dokázala, že ľudí nevydarené vystúpenie na BJD neodradilo a dali Katchému šancu (napokon, iba za 250 korún za lístok sa šanca dáva ľahko). Využil ju bezo zvyšku. Nová kapela má vybrúsený koncept a vycibrenú estetiku. V podstate išlo o veľmi muzikálny moderný nu jazz, založený na delikátnych groovoch. Katché je členom skupiny, nie sólistom, aj keď ide o jeho projekt, spolu s kontrabasistom Gildasom Boclém slúži celku. Samozrejme, že v rámci sprievodu hrá neuveriteľné veci, nad ktorými bubeníci v sále krútili hlavami, ale nešlo o žiadnu exhibíciu. Nie je nič únavnejšie ako bubeník, ktorý si neustále myslí, že je hlavný sólista. Sólovým nástrojom v tejto formácii je krídlovka (Alex Tassel) a na elektrickom klavíri Fender hrá Franck Avitabile.
Práve vďaka krídlovke (väčšia trúbka s nižším a okrúhlejším tónom) a elektrickému klavíru mala skupina zvuk podobný formácii prominentného francúzskeho trubkára Erika Truffaza, aj keď členovia Katchého skupiny používajú menej elektroniky na moduláciu zvuku svojich nástrojov. Trubkár občas šliapol na kvákadlo, kontrabasista pri hre so sláčikom niekedy zapol delay a elektrický klavír bol prifarbený len veľmi diskrétne.
Manu Katché & Tendances hrali inteligentnú a noblesnú hudbu. Skladby mali väčšinou stredné a pomalšie tempá. Postavené boli predovšetkým na atmosfére, sugestívnom pulze a vrúcnych melódiách (hlavne pri baladách). Využívali sa v nich aj počítačové podklady, slučky, ktoré púšťal z notebooku Tassel. Nikdy však nedominovali, podstatné bolo živé hranie. Songy boli možno až príliš introvertne ponorené do seba, čo spôsobovalo, že sa na seba podobali, občas človek zaznamenal aj výpadky pozornosti. V dobrých chvíľach, a tých bola väčšina, sme sa však mohli osviežiť v prameni čistej muzikality, nekontaminovanom balastom zbytočných tónov a povrchných efektov. V prvých dvoch dravých prídavkoch to už Tendances roztočili naplno, vytiahli publikum z pokojnej zamyslenosti a utvrdili v pocite, že tento večer bol príjemný a zmysluplný.
MARIAN JASLOVSKÝ
