Josef Váňa so sedemročným hnedákom Retrieverom, v ktorého sedle absolvoval včera už svoju devätnástu Veľkú pardubickú. FOTO - ČTK
" vraveli domorodci. Pepíkovi to veľmi nelichotilo, lebo sa už vtedy považoval za džokeja.
K vysnívanej profesii mal potom veľmi blízko, lebo začal navštevovať kladrubské odborné učilište. V druhom ročníku však päsťami bránil česť svojej frajerky, zranil niekoľko spolužiakov a z učilišťa ho "vyliali".
"O tom už nepíšte, bolo to dávno a všetko sa obrátilo na dobré," žiadal nás v sobotu päťnásobný víťaz Veľkej pardubickej steeplechase. Slávny džokej a už niekoľko rokov aj úspešný tréner dostihových koní Josef Váňa v nedeľu utvoril rekord v počte štartov na svetoznámych dostihoch.
"Prvý raz som v Pardubiciach na Veľkej štartoval v roku 1984 s polokrvným Paramonom a hneď som skončil druhý. V nedeľu sa cez Taxisovu priekopu na chrbte Retrievera preveziem po devätnásty raz, ale nie som z toho vzrušený. Po všetkých úpravách to už nie je tá prekážka, ktorá v minulosti naháňala strach jazdcom a koňom," prezradil Josef, ktorý v historických tabuľkách odsunul na druhé miesto ďalšiu legendu pardubických dostihov, džokeja Václava Chaloupku (18 štartov a 4 víťazstvá).
Už desať rokov nemal sedieť v sedle. Piateho júla 1994 mal v steeplechase v Iffezheime pri Baden-Badene pád a ťažký úraz, po ktorom bol niekoľko dní v bezvedomí a bojoval o život.
Počas kariéry padol Váňa z koní najmenej stokrát . V chorobopisoch má uvedenú zlomeninu panvy, všetkých rebier, dvoch chrbtových stavcov, päť fraktúr ľavej a tri fraktúry pravej kľúčnej kosti, roztrieštené pravé rameno, fraktúry zápästí na oboch rukách, zlomeninu ľavej nohy a čeľuste, ale aj päť otrasov mozgu...
"Nedávno mi doktor Toman voperoval umelý bedrový kĺb, a tak mi ho v tele prispôsobil, že môžem bez bolesti ďalej jazdiť," pochvaľoval si poslednú operáciu Josef. Potom sa na chvíľu zamyslel a pokračoval: "Dvadsiateho októbra budem mať 52 rokov. Už pred päťdesiatkou som chcel s jazdením skončiť, ale lákala ma predstava vyhrať Veľkú na bielom koni. S Kedonom som však v roku 2002 skončil len tretí, čo ma sklamalo, a preto som zostal v sedle. Teraz mám túžbu štartovať na Veľkej so svojím najmladším synom Pepíkom. Na jar bude mať štrnásť rokov a do jesene by som mu chcel vybaviť mimoriadnu jazdeckú licenciu. V zahraničí jazdia aj mladší chlapci, tak prečo by nemohli aj v Česku?"
Päťnásobný víťaz Veľkej zasa odložil rozlúčku. Jazdecké čižmy, rajtky, helmu a bičík definitívne zavesí na klinec až po spoločnom štarte so synom. Až potom na štyri úspechy so Železníkom (1987 - 1989 a 1991) a jeden s Vronským (1997) bude len spomínať.
JURAJ GRESSNER
