Častejšie sa vyskytuje biela škvrnitosť . Na listoch vznikajú okrúhle tmavo lemované škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Susediace škvrny niekedy navzájom splývajú, no priemer jednej býva maximálne 3 až 4 milimetre. Stred listov nakoniec odumiera, pričom nadobúda biele sfarbenie. Aj pri väčšom počte škvŕn môžu postihnuté listy usychať a odumierať. Pri fialovej škvrnitosti , ktorá je oveľa zriedkavejšia, vznikajú na listoch nepravidelné, pomerne veľké fialovočervené škvrny. Môžu pokryť väčšiu časť listu. Ich stredy neskoršie hnednú, no nikdy sa nesfarbujú do biela. Silnejšie napadnuté listy odumierajú. Pri oboch chorobách sa po prezimovaní tvoria na škvrnách plodničky s výtrusmi, ktoré sú hlavným zdrojom jarnej infekcie.
Na ochranu proti uvedeným chorobám zväčša postačuje mechanická likvidácia napadnutých a všetkých suchých listov , čím obmedzíme množstvo prezimujúcich štádií húb. Pri väčšom výskyte odporúčame listy po zbere skosiť , čo záhradkári často robia, ale význam to má len pri likvidácii nejakej choroby. Pri opakovaných silných výskytoch a počas dlhšie trvajúceho vlhkejšieho obdobia možno použiť aj chemickú ochranu. Rastliny sa ošetrujú až po zbere, zvyčajne v auguste; ošetrenie však nemá opodstatnenie v suchom a teplom počasí . Povolené sú prípravky Dithane DG, M 45 a Neo-Tec, Kuprikol 50, Cuprocaffaro alebo Novozir MN 80. Stále rodiace a mesačné odrody sa nesmú ošetrovať. Ing. STANISLAV BAROK,
ÚKSÚP OORF
