á!" kričal muž s krompáčom. "Kedy? Kedy som niečo povedal?" kontroval muž s hrabľami a pokračoval: "Povedz mi, kto to povedal! Zaveď ma za ním, a ja ti potvrdím, že som nič zlé o tebe nehovoril. Veď sme kamaráti!" dodal agresívne. Muž s krompáčom trval na svojom: "Nie, neverím ti." Chlap s hrabľami sa rozčúlil: "Do pi..., Jano, šak sme kamaráti, do pi....!"
Nedobrovoľní diváci tohto incidentu len krútili hlavami. Neviem presne, čo si mysleli, ale ja by som im s chuťou povedal - radšej sa rýchlo pustite do roboty! Na mnohých miestach Slovenska konštrukčné práce brzdia premávku. Rozkopávok je plno, ale kvalita ciest sa aj tak nezlepšuje, naopak, je žalostne zaostalá.
Každý deň vidím v Bratislave množstvo dopravných nehôd. Hovorím si, že na krajinu a mesto s takým maličkým počtom obyvateľov je to priveľa. Myslím si, že okrem spôsobu jazdy je príčinou otrasná kvalita ciest. V prvom rade, na ceste nevidieť poriadne vodorovné značenie. Niektoré križovatky so svetelnou signalizáciou nemajú vyznačenú čiaru, kde treba zastaviť. Nevidieť stredové čiary. Šoférovanie mi tu pripomína prekážkovú dráhu. Po ceste s neviditeľnými čiarami jazdíme popamäti. Kto to tu nepozná, ten iba tuší, háda, snaží sa predvídať.
Išiel som po štvorprúdovej vozovke - a odrazu priechod pre chodcov. Ja som zastavil, ale vodič za mnou začal zlostne trúbiť a predbehol ma. Našťastie nikoho z chodcov nezrazil. Napriek tomu, že to od neho nebolo práve džentlmenské gesto, má čiastočne pravdu. Prečo nie sú na štvorprúdovej vozovke s výskytom chodcov svetlá?!
Vodiči sú draví, ale nevhodne sa správajú aj chodci. Na križovatke, hoci im ešte svieti červená, vstupujú do vozovky. Ja vždy čakám na zelenú, ale moji kamaráti prejdú a z druhej strany na mňa kričia: "Masahiko, poď, poď! Veď nič nejde! Prečo čakáš?" Ja viem, a vidím, že nič nejde, ale pochopte, že svetlá na križovatke svietia nezávisle od môjho názoru! Ja iba dodržujem pravidlá, nič viac.
Ako dlho ste vodičom v tejto krajine? Ešte ste nezrazili človeka? Je to vec šťastia!
Autor: MASAHIKO
