Keď do zberateľského obchodu v Bratislave vstúpi nezberateľ, pravdepodobne ho ako prvé prilákajú police so stovkami figúrok z kindervajíčok. Ľahký šok príde pri pohľade na cenovky - najdrahšia vystavená séria stojí osemtisíc. Človek, ktorý nie je posadnutý zberateľskou vášňou, tomu nerozumie. Majiteľ obchodu IVAN BÚTORA však zberateľov chápe. Sám zbiera mince, hlavne s motívom zvierat. Má ich asi 1500, z celého sveta - to je pravdepodobne najväčšia zbierka tohto typu na Slovensku.

Čo podľa vás vyvoláva v ľuďoch vášeň hromadiť série vecí, ktoré bezprostredne nepotrebujú k životu?

"Zberateľstvo podľa všetkého vyvoláva lovecký pud - zberateľmi sú väčšinou muži. Preto sa prejavuje aj dravosťou. Zberatelia medzi sebou súťažia, niekedy to hraničí aj s neférovým konaním, a vznikajú konflikty či nevraživosť. Všetci sa poznáme a zaujímavého materiálu nie je toľko, koľko je nás."

Ako sa rivalita prejavuje?

"Napríklad najbanálnejšou vecou: Zberateľské burzy sa začínajú o ôsmej a už o šiestej sme tam, aby sme to čím skôr obehali, získali tovar. Vyfúknuť materiál druhému je úplne bežné."

Čo hovorí na váš lovecký pud vaša manželka?

"Keď som sa ženil, už som bol zberateľom. Toleruje to."

Takéto hobby stojí aj dosť peňazí, nevyčíta vám ho?

"To sú zdroje mimo rodinného rozpočtu. Skôr ma to stojí čas. Kým som nemal obchod, bol som každý víkend preč, chodil som po burzách, to sa bez toho nedá."

Aký je vývoj zberateľskej vášne?

"Keď začínate, stačia vám vaši známi. Každý vám niečo donesie. Po čase sa okruh známych vyčerpá a prídete na to, že vy musíte chodiť za zbierkou, hľadať kontakty. Dnes je cestovanie drahé. Môžete mať zbierku vecí, ktoré sú finančne nenáročné, ale cestovanie ju predraží. Najprv cestujete na burzy po Slovensku, neskôr do zahraničia. Internet je dobrá vec, ale osobný kontakt so zberateľmi je oveľa lepší kvôli výmene skúseností."

Dajú sa zberatelia rozdeliť na nejaké typy?

"Je viacero druhov zberateľov. Sú takí, čo to robia až na vedeckej úrovni. Študujú informácie, chodia do archívov, zháňajú si knihy, dokumenty, materiály, často sú lepší ako profesionáli. A potom sú normálni, ktorí však tiež chcú vedieť čo najviac o svojom objekte a zháňajú aj informácie okolo toho. K nim patrím aj ja. Mne nestačí mať mincu so zvieraťom, ale musím vedieť aj, čo je to za zviera a čo najviac informácií o minci. Nezbieram len mince, ale aj šporkasy, vkladné knižky, cenné listy, šeky, všetko, čo je zaujímavé okolo peňazí. To je neuveriteľné, ako sa zbierka rozrastá. Sú však aj takí, čo majú peniaze, sedia doma a nechávajú si veci nosiť, majú na to ľudí. Možno ani nevedia, čo majú doma. To už za zberateľstvo nepovažujem."

Vo vašom obchode sú vysoké najmä ceny sérií figúrok z kindervajec. Čím to je?

"Kinderko je vyrobené kvôli čokoláde, to je obchodná taktika. Kúpite ho dieťaťu, rozbalí si ho, zloží si hračku, hrá sa s ňou päť minút a potom ju zahodí. Časom je veľký problém zohnať hračku kompletnú, nezničenú, s nálepkami."

Koľko stojí najdrahšia séria figúrok z kinderiek?

"Napríklad Včielka Maja asi 40-tisíc. Tam je problém, že tykadlá sú jemné a ľahko sa odlomia. Výrobca nerátal s tým, že by hračka mala vydržať tak dlho. Plasty nie sú veľmi kvalitné. Kindervajíčka sa začali vyrábať v sedemdesiatych rokoch. Viete si predstaviť, čo to je udržať hračky tak dlho nepoškodené?"

Poznáte aj zberateľky?

"Je ich mizivé percento. Najčastejšie zbierajú práve figúrky z kinderiek, pohľadnice, servítky. Sú však aj filatelistky a numizmatičky."

Viete o partneroch, ktorí zbierajú niečo spoločne?

"Nie, ale viem o dvoch pároch - matka so synom, čo zbierajú figúrky z kinderiek."

So zbieraním akých najväčších bizarností ste sa stretli?

"V televízii som videl pána, čo zbiera žiarovky, a počul som aj o prípade, že niekto zbiera porcelánové izolátory, čo sa dávajú na stĺpy elektrického vedenia. Niektoré takéto bizarné veci sú už aj oficiálnym zberateľským tovarom. Videl som napríklad katalóg okrúhlych kovových plieškov, ktoré sa dávajú na zátky od šampanského. To by mi v živote nenapadlo, že to niekto môže zbierať. Ale vyzeralo to perfektne. Niektorí ľudia zbierajú veci, ktoré objektívne nemajú žiadnu hodnotu, vie to oceniť iba dotyčný zberateľ a možno dvaja ľudia na svete. Ale pre neho samého to má obrovskú cenu. To, čo sa zbiera bežne, má svoju katalógovú cenu. Narazíte však aj na veci, ktoré nemajú objektívnu hodnotu, ale len cenu záujmu, záľuby. Ako pri aukcii."

Funguje takýto aukčný systém aj medzi "klasickými" zberateľmi, keď majú veci stanovenú katalógovú cenu?

"Samozrejme, keď ma niekto pozná a má pre mňa nejakú mincu so zvieraťom, vie, že za ňu dám viac ako iní."

Kupujete aj na výmenu?

"Iste. Ak máte osobné kontakty, kúpite pre niekoho niečo, lebo viete, že asi bude mať o to záujem. Človek nemôže byť všade. Pochopiteľne, niektorí na tom chcú aj zarobiť, takže je to aj biznis."

Máte zberateľský obchod, takže vaša záľuba je pre vás aj biznisom.

"Ale pozor, toto nie je obchod ako samoobsluha. Osobne poznám 90 percent zákazníkov. Niekto príde, pozrie si tovar a potom sa hodinu rozprávame. Takže som si vlastne urobil klub, aby sa mohli stretávať ľudia s rovnakými záujmami. Je jedno, čo kto zbiera, máme čosi spoločné." (jas)