Deti na vidieku sú oproti mestským v nevýhode. Menej pracujú s počítačom, menej čítajú a úroveň ich vedomostí je v porovnaní s mestskými o päť až šesť percent slabšia. Štátna školská inšpekcia pri posledných meraniach v roku 2003 zistila, že žiaci v mestských školách dosiahli celkovo lepšie výsledky v desiatich z trinástich testovaných predmetov oproti vidieckym. Zistila tiež, že lepšie výsledky majú žiaci, ktorí chodia do veľkých škôl, ako žiaci, ktorí navštevujú školy s menej ako 300 žiakmi.
Deti na vidieku majú aj menšie možnosti venovať sa svojim záujmom, keďže nemajú po ruke centrá voľného času či základné umelecké školy. Ak trpia poruchou učenia či správania, alebo majú iné psychologické alebo zdravotné problémy, spravidla nemajú k dispozícii špeciálneho pedagóga, ktorý by im pomohol, lebo naňho škola nemá peniaze. Za pomocou musia dochádzať do okresných miest, kde im môžu pomôcť v pedagogicko-psychologických poradniach.
Vidiecke školy bývajú aj slabšie vybavené, keďže ich financuje obec s malým rozpočtom a sponzorov je v malých dedinkách ako šafranu.
Ani slová ministra školstva o možnosti výberu najlepšej školy pre svoje dieťa sa na vidieku nenapĺňajú. "Aká možnosť výberu? Možno tak v Bratislave... U nás je najbližšia škola je vzdialená desať kilometrov a ak by som chcela dať dieťa do inej školy, muselo by dochádzať minimálne 25 kilometrov. A cestovné by nám nik nepreplatil, keďže sme sa pre inú školu mimo bydliska rozhodli slobodne. Takže výber nevýber, musí chodiť do najbližšej školy," vraví matka, ktorá chce ostať v anonymite, lebo nechce spôsobiť svojmu dieťaťu problémy v škole.
O koľko majú deti na vidieckych školách v jednotlivých predmetoch horšie výsledky ako mestské deti? V čom sú ešte medzi nimi a mestkými deťmi rozdiely? Čo na to hovorí minister?
Dočítate sa v utorok, v denníku SME
