Nemôžem povedať nič iné, len že s návštevami veľtrhov a medzinárodných kongresov mám len samé starosti. Alebo skôr neuveriteľné zážitky. Je to ako keby som sa už cestou na veľtrh dostal do nejakej krajiny snov. Ako malý som sa pocikával na plzeňských strojárenských veľtrhoch, pretože som sa bál, že na záchode by mi mohol niekto ukradnúť prospekty. Potom som sa dlho na žiadny veľtrh nedostal. Až po roku 1989 a bol to, hovorím to s hrdosťou v hlase, hannoverský CeBIT. Česká agentúra, ktorá hannoverský pobyt niekoľkým novinárom zaisťovala, objednala malé lietadlo. Vraj aby sme už vo vzduchu spoznali, čo to je moderná doba a nepísali brkom. Leteli sme zo starého ruzyňského letiska, pili becherovku a viedli čierny humor. Vzápätí sa mi urobilo nevoľno. Nebolo však možné ísť na záchod. Stevardka to zakázala vzhľadom k dlhému preletu mračnami. A tak sa stalo, že cestou na najväčší IT veľtrh sveta som netrafil do vrecúška a ovracal publicistu Jana Nováka, ktorý sedel predo mnou. Stevardka sa ma potom spýtala: "Prečo ste mi nepovedali, že je vám zle?" Odpovedal som, že jej zákaz som považoval za neprekročiteľný. Na rozdiel od publicistu Nováka sa usmiala.
Na CeBITe sa hovorilo o vysokorýchlostnom internete a mobilnej telefónii ako palive digitálnej éry. Bol tam vystavený Juke Box s 6000 minútami hudby, laptop prehrávajúci celovečerné filmy v DVD kvalite, 3D a 4D kino, digitálne kamery, DVD prehrávače a mobilné navigačné systémy do auta, set top boxy z Kórey, prekladový software a program nazvaný Finančný poradca pre začiatočníkov, boli tam počítačové hry pre big screen, digitálne pero píšuce na digitálny papier a perá s procesorom a kamerou. Termín vysokorýchlostný internet sa skloňoval vo všetkých pádoch a hovorilo sa o e-commerce a internetovom telefonovaní, o webových reportéroch a streaming videu ako novej ére žurnalistiky zvané webtainment. Tiež tam boli vystavené stroje, ktoré dokázali pokladať kabeláž na plynové potrubia bez toho, aby bolo nutné kopať výkop. Uprostred veľtrhu bola modlitebňa pre všetky vierovyznania vrátane islamu a vo vnútri sa zanietene modlil a šepkal akési "hiš, hiš" moletný Ind. V krabici vedľa seba mal multimediálny projektor Optoma.
Na Invex som cestoval autom a pri Devět Křížů som vzal stopárku, ktorá mi rozprávala ako sa rozišla so ženatým majstrom reiki a ako dokáže liečiť staré stromy prenosom energie a že mi do srdca pošle žiariacu guľu. V Brne zmizla. Od tej doby som nikdy nikoho podobného nestretol. Na Invexe som sa po CeBITe cítil ako doma. Pozoroval som telefonujúcich biznismenov na kolobežkách a ľudí s reklamnými taškami, tričkami a loptičkami, ktoré vyhrali v nejakej súťaži, chodil som na prednášky o digitalizácii a mal som dojem ako keby som náhodne vstúpil do deja akéhosi akčného filmu. Cítil som príliv radosti z výdobytkov modernej epochy a zároveň skepsy nad rôznorodosťou a nadbytkom. A preto som si povedal, že všetky tie nádherné produkty musím vo svojom článku o veľtrhu zarámovať niečím prekvapujúcim. Vlastne preto som tam bol! A tak som začal ešte pred informáciami o freenete a čítajúcich perách prípadom prvej internetovej samovraždy v Nórsku, keď sa dvaja mladí ľudia zoznámili po sieti, zamilovali sa na diaľku, vymenili si svoje pocity bezvýchodnosti a po prvýkrát, keď sa fyzicky stretli , tak skočili so skaly. PR agentom veľtrhu sa to nepáčilo a od tej doby ma na žiadny IT veľtrh nepozvali. Takže na veľtrhy informačných technológií aspoň spomínam s nostalgiou ako na krásny sen.
Nie, fakt možno na IT veľtrhy nepatrím, pretože si myslím podobne ako fínsky filmár Aki Kaurismäki, že pokrok techniky mal skončiť pri faxe a ľudstvo by bolo šťastnejšie. Ale jednu vec musím uznať: To, čo som videl na IT veľtrhoch, povedzme pred troma rokmi, je dnes realita. IT veľtrhy sa pre mňa stali novou dimenziou reality a dokladom o neuveriteľnom dôvtipe ľudského ducha. Dnes jazdím skôr na filmové festivaly, teda akési veľtrhy filmu. Filmové kongresy a festivaly sú oproti IT veľtrhom niečo ako vykopávka z doby kamennej. Filmári totiž hovoria stále o ľudskosti a o svojich smutných postavách a príbehoch zo života, zatiaľ čo IT technológie vytvárajú nový, krásny virtuálny svet. Na IT veľtrhoch sa hovorí o odvahe a kráse dizajnu. A tak uvažujem o tom, že by bolo dobré dať najbližšie nejako dohromady informačné technológie a film. Napríklad Brno a Karlove Vary, alebo Hannover a Cannes. Odvahu a skepsu. Technologickú krásu a ľudskosť. Ale teraz mi zišlo na um, vlastne sa to už trochu deje, nie?
Radovan Holub
