Do posledného sčítania ľudu bola obec Kunešov v okrese Žiar nad Hronom jedinou slovenskou obcou, kde prekročil počet obyvateľov nemeckej národnosti 20 percent. Po sčítaní však počet Nemcov v obci pod túto hranicu klesol. Jedinou obcou, kde počet Nemcov prekročil 20 percent, sa tak stali blízke Krahule. V Kunešove však majú dvojjazyčné označenie obce aj dnes a nemienia sa ho vzdať.
"Nik nás na to ani nevyzval a predpokladám, že by to nemal byť problém ani v budúcnosti. Pre nás je to skôr symbolické," hovorí starosta obce Ján Ihring. Priznáva, že ešte v závere minulého roku sledovali, ako sa vyvinú diskusie okolo zoznamu obcí, ktoré majú právo používať menšinový jazyk. Ministri za SMK vtedy vo vláde návrh ministerstva kultúry vetovali. SMK navrhovalo zníženie kvóra z 20 na 10 percent, čo vyvolalo búrlivé reakcie zo strany národných síl. "Boli sme spokojní, že sa táto téma načas odložila, aj keď zo strany karpatských Nemcov je situácia odlišná, ako na juhu či východe Slovenska," dodáva starosta. Dvojjazyčného označenia sa obec vzdať nechce. " Ľudia, ktorí sa prihlásili k nemeckej národnosti, plynulo ovládajú aj slovenčinu a v úradnom styku hovoríme výhradne po slovensky. Skôr je pre mnohých problémom, aby sa dohovorili po nemecky," konštatuje starosta. On sám starú nemčinu z oblasti Kunešova síce ovláda, no prehodí v nej nanajvýš pár viet so starými obyvateľmi. Mnohí mladí ľudia, ktorí sa k nemeckej národnosti prihlásili, už jazykom predkov ani klasickou nemčinou nehovoria. Iba v niektorých rodinách si túto tradíciu zachovali.
Nemčina z oblasti Kunešova má výrazné nárečové odlišnosti od klasickej nemčiny. Obec založili nemeckí kolonisti v 14. storočí a odvtedy prešla reč výraznou diferenciáciou. Pôvodne bol Kunešov čisto nemecká obec. Národnostné zloženie obce sa zmenilo po druhej svetovej vojne, keď sa sem do vyprázdnených domov po Nemcoch začali prisťahovávať Slováci. (eta)
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
