PARDUBICE, BRATISLAVA - Má povesť najstarších, najťažších a najslávnejších prekážkových dostihov na starom kontinente. Veľká pardubická steeplechase cross-country zažije v nedeľu na hipodróme pri lesíku Cvrčkov už 114. reprízu.
V tretej tretine 19. storočia sa v okolí Pardubíc konali parforsné hony na jelene. Na ne špeciálne pripravovali jazdecké kone a svorky psov, ale aj upravovali prírodné prekážky medzi blízkymi rybníkmi pri Bohdanči a na pravom brehu Labe. Medzi najaktívnejších organizátorov honov patril gróf Maximiliána Urgate, princ Emil Fürstenberg a gróf Oktavián Kinský. V roku 1874 sa dohodli, že usporiadajú unikátne prekážkové dostihy, ktoré sa pobežia na tráve i po ornici.
Trať a prekážky
Prvá trať Veľkej pardubickej merala asi 6950 m a bolo na nej 24 prekážok. Naprieč dostihovou dráhou sa tiahla suchá priekopa označovaná ako "tribúnny skok", ktorú neskôr na počesť kniežaťa Egona Thurna-Taxisa premenovali na Taxisovu priekopu (dodnes štvrtá prekážka v kurze). V nasledujúcich rokoch pribudli ďalšie špeciálne a ťažké prekážky. Náročnosť zvyšoval neskorý termín (november) a hlboká ornica, ktorá tvorila tretinu dĺžky a siahala až k prekážkam, takže kone sa len ťažko odrážali k skokom.
Prvý víťaz Fantome
V premiérovom ročníku sa predstavilo 14 koní - divákom aj rozhodcom, ktorí sedeli v kočiari (na jeho streche stál hlavný steward princ Alfréd Windischgrätz). Štartový povel vydal gróf Michal Eszterházy. Ouvertúra sa nezačala najšťastnejšie. Už v skúšobnom skoku stratili jazdcov kobyla Clementina a valach The Vet a v nasledujúcom priebehu dostihov došlo k ďalším ôsmim pádom. K najhoršiemu na predposlednej prekážke, ktorú neskorší víťaz Fantome skončil šikmo a pri doskoku zrazil na zem kobylu Duckwing. Tá zostala nehybne ležať, ale jej jazdec E. Kelly nestratil duchaprítomnosť - bleskurýchlo sa odgúľal, čo mu zachránilo život. Vzápätí totiž k prekážke dobehol ryšiak Strizzel a razantne odskočil. Pri doskoku narazil do nehybne ležiacej kobyly, padol a nešťastne si zlomil väzy. Kronika Pardubickej zaznamenala prvú konskú obeť.
Premiérovým víťazom sa stal vo Francúzsku narodený šesťročný tmavý hnedák Fantome, ktorý kariéru prekážkového koňa odštartoval v Anglicku. Za víťazstvo zinkasoval majiteľ koňa na tie časy úctyhodnú sumu 11 700 zlatých.
Slovenské triumfy
Prvým koňom reprezentujúcim na Veľkej pardubickej slovenskú stajňu bol v roku 1920 jedenásťročný valach Jonathan v majetku smolenického grófa Jána Pálffyho. Na chrbte s českým jazdcom Karlom Kozlíkom jediný zo šiestich štartujúcich dobehol do cieľa, kde ho rozhodcovia diskvalifikovali pre údajné nedodržanie časového limitu. Ako sa ukázalo neskôr, trať nemerala vtedy predpísaných 6400 m, ale až 7100 m, takže v skutočnosti kôň prebehol trať o 27 sekúnd rýchlejšie ako bol časový limit.
Prví Slováci štartovali v Pardubiciach až v roku 1947 (Pavel Kováč a František Hrúzik) premiérové víťazstvo zaznamenal v roku 1955 Jozef Čajda s ryšavým polokrvníkom Furioso XIV z Topoľčianok. Ďalšie pripísal Tibor Kňazík s Nestorom (ŠPÚ Prešov) v roku 1966, dž. Jiří Kasal s Lancasterom (PP Šamorín) v roku 1978, am. Karel Zajko s Libentýnou (PP Motešice) v roku 1990 a Jaroslav Brečka s Quirinusom (JRD Senica) v roku 1992.
Čriepky z Veľkej pardubickej steeplechase
* Najobávanejším skokom v kurze Veľkej pardubickej je štvrtá prekážka tzv. Taxisova priekopa (suchá priekopa so živým plotom). Hneď na premiérovej Veľkej sa zabil kôň Strizzel a po ňom až do roku 2003 zahynulo na týchto dostihoch ďalších 65 koní.
* V roku 1991 sa na dráhe uskutočnil prvý protest ochrancov zvierat, ktorí pred štartom vbehli na dráhu a jeden z nich proti dostihom protestoval priamo v živom plote Taxisovej priekopy. Väčšie rozmery mala demonštrácia ochrancov zvierat v roku 1992, na ktorej sa zúčastnilo asi tristo mladých ľudí z Holandska, Rakúska, Nemecka, Česka a zo Slovenska. Tí vbehli na dráhu v okamihu, keď štartér pustil na trať pätnásť jazdcov, ktorých kone sa tryskom hnali na Taxisovu priekopu. Počas policajného zásahu sa mnohé kone splašili, bočili alebo spadli, takže dostihy dokončilo len pätnásť koní. O rok neskôr Taxisovu priekopu upravili, znížili jej náročnosť.
* Jedinou ženou-víťazkou je Imaculata (Lata) Brandisová, ktorá na plavej polokrvnej kobyle Norme triumfovala v roku 1937.
* Päťkrát na VP zvíťazil džokej Josef Váňa - štyri razy so Železníkom (1987 - 1989 a 1991) a raz s Vronským (1997), pričom šamorínsky odchovanec ryšiak Železník je jediným štvornásobným víťazom.
* Legendou sa stal štartér Jiří Šindler, ktorý dal povel na štart VP 33-krát.
* Časový rekord VP drží trojnásobný víťaz valach Peruán (1998 - 2000), ktorý v roku 1999 s jazdcom Zdenkom Matysíkom precválal trať za 9:16,0 min.
*Kuriózny hetrik zaznamenal nemecký džokej Peter Gehm, ktorý v ostatných troch rokoch zvíťazil vždy na chrbte iného koňa: 2001 Chalco, 2002 Maskul a 2003 Registana.
*Najstarším víťazom je major Vladimír Hejmovský, ktorému v nedeľu 21. októbra 1951 pri triumfe s plnokrvným vraníkom Salvátorom chýbalo do oslavy 60. narodenín 9 dní.
* Prvým koňom-víťazom zo slovenského chovu bol v roku 1969 motešický ryšiak Korok, ktorý potom v sedle s džokejom Václavom Chaloupkom zvíťazil ešte dva razy (1971 a 1972).
* Naposledy na VP štartovali kone zo slovenských stajní v roku 1996: Balú (Zdeněk Matysík-Poľnonákup Levice) dobehol na 5. mieste a Voves (Pavel Průdek-Ing. Oršuliak, Bratislava) dokončil na 7. mieste.
* Od roku 1991 nesú dostihy názov Veľká pardubická steeplechase cross-country Česke pojišťovny, ktorá ich v tomto roku sponzoruje rekordnou sumou 4 450 000 Kč. (jg)
