Ak by Saddám Husajn ostal pri moci, vybudoval by si arzenál zbraní hromadného ničenia, tvrdí stále britský minister zahraničia Jack Straw. Včera v Bagdade rokoval s irackým premiérom Ijádom Alávím. FOTO - REUTERS
senátormi vo Washingtone.
Vo vyše tisícstránkovej správe sa uvádza, že iracký diktátor mal túžbu, ale nemal prostriedky na výrobu zakázaných zbraní, ktorými by mohol ohroziť svet.
"Vývoj Saddámovho zbrojného programu v roku 2003, keď sa vojna začala, bol pozadu oproti roku 1998, keď Irak opustili medzinárodní inšpektori," citovala agentúra AP zdroj, ktorý spávu videl.
Skupina inšpektorov hľadajúcich zakázané zbrane v Iraku ďalej oznámila, že nenašla žiadne zásoby zbraní hromadného ničenia. Potvrdili sa informácie z predchádzajúcich vyšetrovaní senátneho výboru pre tajné služby a predošlého inšpektora Davida Kaya, ktorý rezignoval v januári. Kay vtedy vyslovil pochybosti, či sa zbrane hromadného ničenia vôbec niekedy nájdu. Zodpovednosť za zavádzanie hodil na Ústrednú spravodajskú službu (CIA).
V správe sú aj nové fakty, ktoré získali americkí agenti aj na základe rozhovorov so zosadeným diktátorom Husajnom. Opisujú sa v nich dôkazy o irackom úsilí obísť sankcie. Podľa amerického šéfa diplomacie Colina Powella Duelferova správa "veľmi jasne" poukazuje na to, že sa Saddám snažil obchádzať sankcie uvalené OSN, aby sa mohol znovu vrátiť k dávnejšiemu zbrojnému programu. Duelfer mal podľa The New York Times senátny výbor pre armádne záležitosti informovať aj o dôkazoch, že iracká tajná služba používala utajené laboratóriá na výrobu malých množstiev chemických a biologických zbraní. Tie mohla použiť pri politických vraždách, nie je však pravdepodobné, že by ich použila na väčšie útoky.
Správa zahŕňa aj konkrétne osoby a krajiny, ktoré nelegálne obchodovali s Irakom cez program ropa za potraviny. Údajne sa v nej spomínajú americkí, francúzski, ruskí aj poľskí podnikatelia.
Duelferova správa sa považuje za najdefinitívnejší pohľad na iracký zbrojný program. Napriek tomu, však nie je konečným rozsudkom o prítomnosti, či neprítomnosti zakázaných zbraní v Iraku pred vojnou. Inšpektori napríklad stále čakájú na preklad desiatich tisíc krabíc plných dokumentov, ktoré našli v Iraku.
Keďže Irak je v Spojených štátoch predvolebnou témou číslo jeden, Duelferova správa prišla vhod najmä demokratickému táboru. Prezident George Bush podľa demokrata Johna Kerryho zneužil dôveru ľudí a na základe chybných informácií poslal USA do vojny.
Biely Dom trvá na správnosti vojny v Iraku. Podľa stanoviska tlačového tajomníka Scotta McClellana, Duelferova správa "odhaľuje veľmi veľa". (rek)
BAGDAD - Dočasná iracká vláda sa snaží uzavrieť dohodu s ozbrojencami radikálneho šiítskeho duchovného Muktadu Sadra, ktorí pôsobia v bagdadskej štvrti Sadr. Agentúra AP včera oznámila, že zmluvu o prímerí podpísali už v utorok. Hneď vzápätí to však spochybnil Sadrov hovorca Abdal Daradží.
Sadrovi ozbrojenci uzavreli s vládou dohodu o prímerí aj po augustových bojoch v posvätnom meste Nadžaf. Mnohí z nich sa však iba presunuli do Bagdadu. Vláda od nich požaduje, aby už tentoraz definitívne zbrane odovzdali. Oni naopak žiadajú beztrestnosť a finančné odškodnenie. Američania majú prestať útočiť proti štvrti Sadr a prepustiť tých ozbrojencov, ktorých v minulosti zatkli.
Pri samovražednom útoku na výcvikové stredisko novej irackej armády v meste Aná pri hraniciach so Sýriou zomrelo najmenej desať dobrovoľníkov, hlásiacich sa do armády. V Mosule ozbrojení muži zastrelili predáka miestneho kurdského kmeňa.
(čtk, reuters, han)
