Včera uplynulo 60 rokov od vstupu prvých vojakov 1. česko-slovenského armádneho zboru na územie Česko-Slovenska. Táto udalosť bola súčasťou narýchlo zorganizovanej karpatsko-duklianskej operácie. Začala sa už 8. septembra 1944 a jej cieľom bola pomoc povstaleckým vojskám na Slovensku. Boje boli mimoriadne krvavé, nemecká obrana silná a terén nepriechodný. Padli desiatky tisíc vojakov. O priebehu operácie sme sa rozprávali s vojenským historikom FRANTIŠKOM CSÉFALVAYOM.
Boje pri Dukle sa najskôr idealizovali, neskôr spochybňovali. Ako ich s odstupom rokov vnímajú historici. Bol to omyl?
"Operácia nevznikla z vojenských dôvodov, pretože Karpaty sa dali obísť z juhu. V tom čase už prebiehala operácia v Rumunsku a veľmi dobre sa rozvíjala. Ale vypuknutie SNP bolo takou udalosťou, že sa zmenili pôvodné plány, a práve vtedy sa v najvyššom sovietskom velení rozhodlo o tom, že sa poskytne Povstaniu pomoc a otvorí sa karpatský smer. Operácia sa pripravila za niekoľko dní. Samozrejme, dnes už vieme, aké chyby a nedostatky tam boli, ale v danom okamihu sa črtala nádej, že je možné prejsť cez Karpaty, spojiť sa s povstalcami, a tým urýchliť koniec vojny. Ak by Povstanie nevypuklo, sovieti by žiadny útok cez Karpaty nezačali, pretože tesne pred tým zastavili všetky prípravy na operácie v Karpatoch."
Logicky z toho vyplýva, že aj Slovensko by bolo oslobodené podstatne neskôr.
"To sa dá ťažko povedať. Určite by najvýchodnejšie obce neboli oslobodené v októbri."
Pomohla karpatsko-duklianska operácia urýchleniu konca vojny?
"Každopádne pomohla Povstaniu. Zo slovenského územia muselo nemecké velenie stiahnuť niektoré jednotky, ktoré pred tým bojovali proti Povstaniu, do Karpát, a tak Povstaniu pomohli. Čo sa týka urýchlenia konca vojny, ťažko sa to dá odhadnúť. Ani za dva mesiace sa cieľ operácie nepodarilo dosiahnuť. Obrana bola nakoniec predsa len rozvrátená z juhu a sovieti sa prebojovali cez Maďarsko a Nemci sa museli z Karpát stiahnuť."
Ak by sa operácia podarila, Červená armáda by sa rýchlo spojila s vojskami na povstaleckom území. Aký by to malo dosah?
"Podľa mňa za veľmi krátky čas, povedzme za mesiac, by sa koordinovaným útokom južným smerom dostali do Bratislavy. Podľa pôvodných plánov mali byť už na piaty deň v Prešove. Potom by sa tieto vojská iba ťažko zastavili. To by bolo určite urýchlenie konca vojny, veď by už boli v blízkosti Viedne."
Pri Dukle bojoval aj 1. česko-slovenský armádny zbor. Odkiaľ mal vojakov?
"Vznikol a narastal na území Sovietskeho zväzu. Jednak to boli Slováci, ktorí prešli na druhú stranu k Červenej armáde. Tých bolo viac ako štyritisíc. Potom tam boli volynskí Česi a tých bolo v tom čase najviac. Celkový počet bol približne 16-tisíc vojakov."
Verboval zbor aj obyvateľov z oslobodených území?
"Platil česko-slovenský branný zákon a podľa neho sa po vstupe na územie Slovenska postupovalo. Bolo normálne, že sa verbovali obyvatelia z týchto území. Zabezpečovala to aj zmluva z 8. mája medzi ČSR a Sovietskym zväzom o správe oslobodeného územia. Zmluva určovala, čo je prifrontové pásmo, ktoré mali pod kontrolou sovietske vojská. Na územiach, ktoré sa odovzdali pod jurisdikciu česko-slovenských orgánov, bola okamžite vyhlásená mobilizácia. Samozrejme, aj sovieti brali dobrovoľníkov do Červenej armády čiže mnohí Rusíni, Ukrajinci, ale aj Slováci uposlúchli aj ich verbovačky a nastúpili do Červenej armády."
Boli to skutoční dobrovoľníci, alebo ich tak iba volali?
"Boli to dobrovoľníci, lenže ako dobrovoľníkov ich potom hnali do prvej línie. To znamená, že medzi nimi bolo veľa obetí."
Ľudia z oslobodených území museli narukovať, alebo mali možnosť vyhnúť sa službe v armáde?
"Mobilizácia mala byť povinná, ale brali sa rôzne ohľady. Napríklad hospodárstvo sa muselo obnovovať, čiže mnohých ľudí potrebovali tam. Nebolo to také stopercentné, že do armády išli všetci muži. V praxi to však fungovalo tak, že sa ako pri každej mobilizácii vyhlásilo, ktoré ročníky majú narukovať." (rp)
