Šport je v horšom stave, ako vravia výsledky

BRATISLAVA - Nie je dôvod na ilúzie, boli by falošné. Relatívne lichotivé 29. miesto Slovenska v medailovej bilancii krajín na aténskej olympiáde neodráža skutočnú situáciu v našom športe - je horšia, ako výsledky.

Čunovský kanál na vodný slalom a rafting je jedno z mála nových a moderných športovísk. Ani to však nie je bez problémov: štát si ho požičiava a platí zaň - štátu. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL

Tú parlament 10. septembra vyzval, aby mu do mesiaca predložila správu o stave slovenského športu. V nej okrem iného priznáva: "Ak sa porovnávame s krajinami strednej Európy (...), môžeme jednoznačne skonštatovať, že zo štátneho rozpočtu sa na oblasť športu vynakladá nedostatočný objem finančných prostriedkov".

Na reformu sa ešte čaká

Premiér Mikuláš Dzurinda pred týždňom na stretnutí s novinármi povedal, že "po reforme bankového sektoru, zdravotníctva a verejnej správy prichádza čas na reformu športu". Tvrdil, že si formuje "úzky kruh odborníkov", ktorí by mu spolu s poznatkami, získanými pri stretnutiach so športovcami po olympiáde, mali pomôcť "vniesť do reformy osobný vklad".

Včera ešte zrejme nebol pripravený. K návrhu správy o stave v slovenskom športe a pripravovaných opatreniach, ktorú vypracovalo rezortné ministerstvo školstva, bola vo vládnom kabinete minimálna diskusia. Podľa generálneho riaditeľa sekcie športu ministerstva školstva Stanislava Kosorina, ktorý bol prítomný na rokovaní, odzneli iba dve pripomienky. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac žiadal zosúladiť požiadavky lekárskej starostlivosti so schválenými reformami a minister spravodlivosti Daniel Lipšic trval na výhrade k iniciovaniu zákonného zriadenia Komory pre šport, združujúcej všetky športové zväzy - uplatnil ju už pri prerokúvaní stiahnutého legislatívneho zámeru nového zákona o športe. Práve od jeho prijatia si ministerstvo školstva sľubuje obrat.

Kľúčová diskusia o smerovaní slovenského športu sa vo vláde odohrá až pri jeho opätovnom predložení. Skôr sa však k slovu dostanú poslanci Národnej rady. Tých zrejme zaujme najmä rozpor v názoroch dvoch ministerstiev na financovanie slovenského športu.

Šport by stratil garancie

Chystaný zákon o hazardných hrách z dielne ministerstva financií ráta so zrušením garancie, ktorú športu dáva dnešný lotériový zákon. Podľa neho minimálne 50 percent príjmov z výťažkov lotérií musí smerovať do športu. Vlani vďaka tomu pritieklo do kapitoly ministerstva školstva vyše 681 miliónov korún, čo tvorilo 81 percent sumy, ktorú štát vyčlenil na šport. "Trváme na zachovaní 50-percentného podielu," potvrdzuje za školský rezort Kosorin. V opačnom prípade by šport mohol prísť ročne o vyše 100 miliónov. Z doúčtovania výnosov z hier za vlaňajšok dostal viac než 106 miliónov, na ktoré by v budúcnosti nemal nárok.

Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok by na šport bolo menej dokonca o takmer 139 miliónov. Pritom kľúčové výnosy z hazardných hier pochádzajú z lotérií, ktoré pred časom patrili športovým subjektom.

V správe pre parlament sa tvrdí, že koncepcia rezortu financií v oblasti hazardných hier "nastoľuje úplne iný režim centralizácie zdrojov v štátnom rozpočte, ktorý sa neaplikuje ani v jednej z krajín, ktoré v tomto roku spolu so Slovenskom vstúpili do EÚ a nerealizuje sa, podľa poznatkov ministerstva školstva, ani v Rakúsku, Dánsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, ani v celom rade ďalších krajín".

Vládna správa však priznáva aj vážne problémy vo výstavbe a prevádzkovaní športových objektov. Aj v prípade tých pár nových. Napríklad za vodnoslalomársky areál v Čunove platí rezort školstva ročne takmer dva milióny za prenájom inej štátnej organizácii (Vodohospodárskej výstavbe, š.p.), ktorá "nemá záujem investovať do kvalitnej prevádzky". Národnú radu vyzýva, aby pomohla právne a organizačne doriešiť majetok najväčšieho spolku, Slovenského združenia telesnej kultúry (areál FIS na Štrbskom Plese a Športové centrum v Bojniciach), lebo sa "s ním už nenakladá ako s majetkom a vybavením športu, ktorý patrí všetkým".

Čo trápi slovenský šport

* jeho organizačná štruktúra,

* zaostávanie v materiálnom vybavení a investičnej výstavbe, súčasné objekty nezodpovedajú funkcii športu ako súčasti kultúrnej úrovne európskej spoločnosti, mnohé boli zrušené bez náhrady (napr. pri výstavbe obchodných centier v Bratislave),

* neuspokojivý stav školského športu: znížil sa počet hodín telesnej výchovy na II. stupni základných škôl a počet športujúcich detí v porovnaní s rokom 1987 až o 30 percent,

* počet športovcov schopných dosahovať vynikajúce výsledky v olympijských odvetviach je veľmi nízky, viac medailí nosia reprezentanti v neolympijských športoch, v ktorých je nižšia konkurencia,

* z kolektívnych športov sa darí len hokeju a čiastočne vodnému pólu, v niektorých tradičných sme ustúpili z pozícií (napr. ženský basketbal, volejbal),

* nedostatočný objem financií zo štátneho rozpočtu,

* snaha MF SR zrušiť garanciu 50 percent z výnosov hazardných hier pre šport.

(podľa správy MŠ SR o stave športu)