Turci by radi prekonali múr, ktorý ich delí od Európy. FOTO - REUTERS
"Američania mali černochov, Európska únia má Turecko a tým je povedané všetko," hovorí bývalý veľvyslanec Turecka pri OBSE a dnešný politický komentátor televízie CNN Turk Yalim Erlap. Sedí v presklenej kancelárii na treťom poschodí luxusného mediálneho centra ako vystrihnutého z amerických seriálov z novinárskeho prostredia.
Po budove pobehujú zväčša tridsiatnici. Prevládajú medzi nimi ženy a televízia je na to hrdá. Počas polhodinovej návštevy na tento fakt upozorňujú všetci: od recepčnej po legendu redakcie Yalima Erlapa.
Útly starý pán si napcháva fajku a ukazuje na svojich mladých kolegov: "Všetci sa naháňajú pre tú správu. Je tu chaos."
Erlap hovorí o dnešnej správe Európskej komisie. Tá má povedať, že s Tureckom by sa mali začať rokovania o vstupe do únie, ale za veľmi prísnych podmienok. Brusel Ankaru upozorní, že vstupné rokovania sa môžu kedykoľvek zastaviť.
"Je to smiešne, rokovania predsa znamenajú, že ktorákoľvek strana môže od nich odstúpiť. Ak nám to chcú dať na papieri, je to urážka," tvrdí nediplomaticky bývalý diplomat Erlap.
Nechcú nás, lebo sme moslimovia
Myslí si, že to, ako únia teraz zaobchádza s Tureckom, ukazuje jej falošnosť. Únia podľa neho stojí na princípoch solidarity, otvorenosti a tolerancie. V prípade Turecka však na ne zabúda.
Je presvedčený, že Európa klame, ak hovorí o veľkom, zaostalom a chudobnom Turecku ako dôvode na váhanie, či ho má pustiť do únie. Celý problém je podľa neho náboženský. "Kresťanskí demokrati majú v únii príliš silný vplyv," tvrdí a zdôrazňuje, že Turecko je sekulárny štát.
Papierovo možno áno, na pohľad však nie. Štíhle, elegantné minarety, ktoré vykúkajú spoza polorozopadnutých činžiakov, sú jediné budovy na okrajových istanbulských sídliskách pôsobiace dojmom stability. Z mešít sa ozývajú skoro ráno spevavé modlitby a čoraz viac tureckých žien sa zahaľuje do šatiek s vysvetlením, že im to prikazuje ich viera. Turci jednoducho islam praktizujú bez ohľadu na to, čo je napísané v ústave.
Schovajte si vieru doma
Novinárka Ayse Ozgun je bohémka výzorom aj správaním. Ako prvá v Turecku robí talkshow na ženské témy. Žila v Los Angeles, burcuje ženy, aby vstupovali do parlamentu a tvrdí, že Korán nikde jasne nepíše, že sa majú zahaľovať.
Ayse hovorí, že náboženstvo sa von nenosí. Žije sa doma. Vo verejných inštitúciách je nosenie šatiek zakázané. Ak aj dievča vyštuduje a chce nosiť šatku, nezamestná sa. Nemôže byť právnička, lekárka ani učiteľka. Súdy, nemocnice a školy sú verejné miesta.
"Ak by sa tento zákon raz zrušil, bola by to cesta k oddeleniu mužov od žien. Tak ako to je v Iráne - boli by autobusy pre mužov a pre ženy, ženy by mohli chodiť len k lekárke," hovorí Ayse.
Snahy o zrušenie zákona zakazujúceho šatky na verejných miestach reálne existujú. Konzervatívci vo vládnucej strane Spravodlivosti a rozvoja by si to veľmi želali. Napokon žena aj dcéry premiéra Recepa Tayipa Erdogana chodia zahalené.
V Turecku vyšiel neautorizovaný Erdoganov životopis, v ktorom sa píše, že jeho žena taká nebola vždy. Vraj ju raz zbil jej brat a prikázal jej nosiť šatku. Za každé odmietnutie ju čakala ďalšia bitka.
Únia by nás mala prosiť
Ayse si myslí, že Turecko do únie zatiaľ nepatrí. Je zaostalé a musí si z toho pomôcť samo. Do únie by malo vstúpiť až vtedy, keď ho únia o to bude prosiť. Sama však vie, že je to utópia.
Politický analytik Can Baydarol sa včera nezastavil: odpovedal na otázky novinárov z Turecka aj zahraničia. Dnes bude sedieť najmenej v troch televíziách a komentovať správu komisie. Modrooký chlapík s fancúzskym univerzitným vzdelaním žije v ázijskej časti Istanbulu. Tam to na rozdiel od európskej časti vyzerá naozaj orientálne: skoro samé zahalené ženy, muži posedávajúci pri silnom čaji s modlitebnými náramkami, ktorých guľočky zúrivo premieľajú medzi prstami. Taká je väčšina Turecka.
Can je však presvedčený Európan. "Ak chce byť Európa silný hráč, musí byť jej súčasťou aj Turecko."
V Istanbule si to nemyslia len politológovia, ale aj ľudia na ulici. Študent techniky Pelin hovorí, že Turci sú sklamaní z toho, ako sa k nim únia správa. Štyridsať rokov sme boli v Európe, teraz nás z nej chcú dostať. "Ste horší ako Američania a ich strach z islamu," rozčuľuje sa. Potom pokynie svojej priateľke Esre v dlhom kabáte a šatke, že je čas ísť.
Esra sa ešte opýta, či po vstupe do únie bude môcť odísť do Nemecka za prácou. Legálne, nie ako jej sestra, ktorú vyhostili, lebo nemala víza. Keď dostane odpoveď, že asi nie hneď, pritiahne si uzol pod šatkou a šepne: "Ale to nám nikto nepovedal." Pelin jej pripomenie, že keď to bude aktuálne, bude mať päťdesiat. "Nás sa celá únia už netýka, už budeme starí."
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Istanbul
