Zhodou okolností práve včera o období normalizácie hovorili v Bratislave aj historici a politológovia na vedeckej konferencii.

Normalizátori podľa piatich vedeckých pracovníkov fakulty spôsobili vážne škody v jej odbornom a morálnom profile. Škola sa so škodami dodnes musí vyrovnávať. „Ich politicky motivované rozhodnutia viedli aj k nenapraviteľným ľudským tragédiám,“ napísali Anton Heretik, Eduard Krekovič, Braňo Hochel, Valér Mikula a Soňa Szomolányiová v otvorenom liste dekanovi Ladislavovi Kiczkovi. „Ich ocenenie tak musíme vnímať ako gesto neúcty voči ich obetiam a zároveň ako znejasnenie hodnôt, ku ktorým sa naša fakulta hlási.“

Dekan si za zoznamom ocenených stojí. „Medzi ocenenými podľa môjho veľmi dobrého vedomia a svedomia neboli takí, ktorí by sa podieľali na nejakom masovom prenasledovaní. Neboli ocenení žiadni vysokí stranícki funkcionári, ktorí by vykonávali nadprácu. Je jasné, že pred rokom 1989 každý, kto zastával akademickú funkciu, do istej miery podliehal politickým tlakom,“ vysvetľoval pre SME. „Nedá sa nájsť jednotné absolútne kritérium. Abstraktná morálka neexistuje. Nemyslím si, že pri 80. výročí možno urobiť čiaru a povedať, že fakulta začala žiť až v roku 1990.“

„Toto obdobie je zatiaľ pomerne málo zmapované, niektoré materiály sú podľa archívneho zákona neprístupné. Je to zložitejšie ako s inými obdobiami našich novodobých dejín, možno aj preto, že mnohí z tých ľudí ešte žijú. Ale pozrieť sa na to treba, veď uplynulo už 12 rokov. Nemôžme sa tváriť, že časť našich dejín sa nás netýka. Ale nie je to obdobie, na ktoré by sme mohli byť hrdí,“ myslí si historik Jan Rychlík. (mar)