Dva hlavné strachy sprevádzajú žitie mnohých z nás: strach z prírody a strach z ľudí. Kniha českého sociálneho psychológa a pedagóga je nepochybne určená čitateľom z druhej várky. Najmä tým, ktorí kdesi v kútiku duše ešte stále nestratili nádej, s pribúdajúcimi rokmi čoraz naivnejšiu, že azda raz pochopia, prečo svet funguje tak zvláštne.
Predmetom sociálnej psychológie je vplyv, aký majú ľudia na názory, postoje a správanie iných ľudí. V rámci tejto disciplíny sa môžeme pýtať a očakávať - či dokonca sami hľadať - odpovede na otázky, prečo sú niektorí ľudia vplyvnejší ako iní, prečo množstvo ďalších ľudí tento vplyv prijíma, alebo prečo sa človek nechá strhnúť davovým šialenstvom, pod vplyvom ktorého sa zmení na primitívneho agresívneho (ne)tvora.
Pred desiatkami rokov sa 38 Newyorčanov pol hodinu nečinne pozeralo z okien na bezmocnú ženu, ktorú všetci poznali, kým ju vrah pred ich očami neubodal na smrť. Táto udalosť vošla do histórie ako syndróm Kitty Genoveseovej. Prekvapujúcou odpoveďou, prečo sa to stalo, bol veľký počet svedkov. Nik z prizerajúcich sa nemal vnútornú potrebu niečo urobiť, pretože pomôcť predsa môžu tí druhí. Dokázali to mnohé nasledujúce experimenty.
Už len kvôli tomuto príkladu treba brať vážne radu autora, že ak si niekedy na chodníku poraníte členok, nezačnite nadávať na okoloidúcich, ale poproste niekoho, nech vám pomôže. Máte veľkú šancu, že oslovený vám podá pomocnú ruku. Pravda, ak to nebude vyslovený odľud.
Jan Kosek sa snaží sociálnu psychológiu predstaviť ako potrebnú a praktickú disciplínu. Kniha, ktorú o nej napísal, nie je s touto predstavou v rozpore. Aj vďaka tomu, že autor úprimne ctí myšlienku Ortegu y Gasseta: Byť vo filozofii nezrozumiteľný, znamená to isté, čo byť nezdvorilý. A čo platí pre filozofiu, platí aj pre sociálnu psychológiu.
Škoda len, že kniha nemá vecný ani menný register. V publikácii tohto typu by mal byť samozrejmosťou. V mennom registri by sa zasa veľmi dobre vynímala skvelá plejáda slávnych psychológov, sociológov, filozofov a literátov počnúc Adlerom, Adornom a Aarendtovou cez Dostojevského, Freuda, Fromma, Junga a Milgrama až k Thorndikeovi a Zimbardovi.
Pretože však písanie kníh nie je krasokorčuľovanie, technické nedostatky možno nahradiť - v tomto prípade to autor dokázal veľkým rozhľadom, trpezlivosťou a prístupným štýlom. Vďaka tomu pretlmočil do ľudskej reči základné poznatky z hlavných diel svetových mysliteľov aj tým, ktorí o nich možno počujú prvý raz v živote. A pre ktorých môže byť prekvapením stretnutie trebárs s takým Henrym Davidom Thoreauom.
Tento rousseauovsky postihnutý Američan, ktorý si svojou bezprostrednosťou získal srdce spisovateľa F. S. Fitzgeralda, v roku 1845 v lesoch pri Waldenskom rybníku postavil zrub a strávil dva roky sám v prírode; napísal knihu Walden alebo život v lesoch.
Odkaz, ktorý nám precitlivený mysliteľ zanechal, znie: pracujte čo najmenej. Odkaz, ktorý nám po prečítaní Thoreaua zanechal Kosek, znie: bolo by to fajn, ale nedá sa to. Môj odkaz znie: ak nechcete, aby sa červík pochybností o tom, ako funguje ľudská spoločnosť, zavŕtal opäť o čosi hlbšie do vašej hlavy, nečítajte Koseka, ale trebárs Táňu Keleovú-Vasilkovú. Alebo Danielle Steelovú. Tam je aspoň všetko takmer jasné.