Prežívame ich každý deň. Niekto sa ich snaží skryť či skrotiť, iný ich naopak necháva prejaviť v plnej šírke. Emócie. Citové vzrušenia vzbudené kladnými alebo zápornými impulzmi. Provokujú ich naši blízki, ale i neznámi ľudia, s ktorými prichádzame do styku, rôzne udalosti, ktoré zažívame, ale aj predmety okolo nás. Strach, tréma, hnev, vzrušenie, závisť, radosť, eufória... Ľuďom, ktorí sa citmi nechávajú unášať a nedokážu ich ovládať, to môže spôsobovať nemalé problémy - v súkromí, ale i v práci.
Nočná mora deptanej účtovníčky
Helena je účtovníčka v malej firme. Je šikovná, usilovná, úlohy si plní svedomito. Keďže ešte nemá rodinné záväzky, je ochotná pri návale práce dokončiť ju aj po pracovnom čase. Práca, kolegovia aj prostredie sa jej páčia, keby... Keby sa občas na nej nevyvršoval šéf. Vtrhne do kancelárie bez zaklopania a spustí na ňu krik: že sa stratili dôležité papiere, že nie je zaplatená faktúra, ktorá mala splatnosť pred dvoma dňami, či berie plat za kávičkovanie a podobne. Helena vie, že má termíny splatnosti pod kontrolou, papiere, ktoré vedúci spomínal, nikdy nevidela a kávu nepije, lebo jej nerobí dobre na žalúdok. Žiaľ, namiesto toho, aby vyviedla šéfa z omylu a bránila sa, naskočí jej v hrdle hrča, slzy sa jej tlačia do očí a telo sa rozochveje úzkosťou. Vie, že nadriadený ako prihrmel, tak aj odíde. Helena sa ospravedlnenia za krivé osočovanie nedočká. Koľkokrát sa jej večer v posteli premietala scéna šéfovej explózie, koľkokrát si hovorila, že nabudúce to tak nenechá a vedúcemu bude oponovať, opakovala si nahlas vety, ktorými zastaví prúd nadávok a krivých obvinení. Doteraz sa tak nestalo a vie, že sa ani nikdy nestane. V podstate je rada, že jej zatiaľ pred nadriadeným ešte nikdy nezačali tiecť slzy po tvári.
Ako ovládnuť strach
* Už pri prvých slovách nespravodlivého obviňovania je nutné "vypnúť zvuk". Kriku venujte čo najmenej pozornosti a sústreďte sa radšej na svoje dýchanie. Je dobré podporovať si v duchu sebavedomie napr. vetami: "Taký balíček nervov, ako si ty, ma predsa nemôže rozhádzať ani uraziť. Veď si úplný chudák. Vďaka tvojim úletom to o tebe už vie každý."
* Ak slovné útoky pokračujú alebo sa stupňujú, je nevyhnutné urobiť rázny krok. Priamo v kancelárii, kde konflikt prebieha (najlepšie za prítomnosti ďalších spolupracovníkov ako svedkov), vysvetliť šéfovi, že sa mýli a svoje tvrdenie podložiť argumentmi. V prípade potreby vyzvať vedúceho, aby aj on obvinenia pred všetkými dokázal. Je to až neuveriteľné, ale väčšinou jedna energická vzbura stačí na to, aby ponižovanie a útoky skončili. Zakomplexo-vaný nadriadený si buď nájde nový "hromozvod", alebo s nájazdmi úplne skončí.
Aj vzletná eufória môže uškodiť
Mladý redaktor Tibor má závideniahodnú povahu: je spoločenský, rád vtipkuje a snaží sa k životu pristupovať s optimizmom. Ideálne povahové črty pre novinára. Do zamestnania chodí s radosťou, práce sa nebojí a k úlohám pristupuje aktívne. Zdalo by sa, že je dokonalý zamestnanec. Napriek tomu Tibor cíti, že ho šéfredaktor akosi "neberie", že výsledky jeho práce neuznáva. Dokonca sa nechtiac dozvedel, že v minulosti dal jeho materiály prepracovať kolegyni. Nikdy Tibora na porade nepochváli, pri rozdeľovaní odmien je vždy na poslednom mieste. Tibor si to nevie vysvetliť a už dlhší čas sa odhodláva k otvorenému rozhovoru s vedúcim. Chce vedieť, prečo mu nedôveruje. Vôbec si neuvedomuje, že jeho prílišný zápal a oduševnenie, s ktorými pristupuje ku každej uloženej úlohe, ho doviedli k ľahostajnosti a povrchnosti. Zabudol na podstatu práce novinára. Ide mu o to, aby vedúceho "šokoval" rýchlosťou, aby príspevky do uzávierky nového čísla odovzdal vždy prvý. Je to jeho jediné kritérium "kvality". Ani vo sne ho nenapadne čerstvo napísaný článok si po sebe prečítať, skontrolovať, ešte raz sa zamyslieť nad obsahom. A tak si nemá ako všimnúť preklepy a pravopisné chyby, ani väčšie obsahové a štylistické prechmaty. Nehovoriac o tom, že Tibor "nemá čas" na overovanie faktov a hlbšie naštudovanie problému, o ktorom práve píše.
Ako ovládnuť eufóriu
* Ľudia s prehnaným životným optimizmom sa aj na seba pozerajú len z tých najlepších stránok a zatvárajú oči pred vlastnými nedostatkami. V prípade konfliktu hľadajú chybu vždy v druhých. Slová "sebakritika" alebo "autoreflexia" im veľa nehovoria. Mali by najskôr urobiť hĺbkovú kontrolu svojho ega.
* Druhým krokom je vedomý zostup z euforických výšav a prispôsobenie sa reálnym potrebám všedného života. Väčšia zodpovednosť a dôslednosť pri plnení pracovných povinností určite prinesie pozitívne výsledky.
Bohorovný a povýšenecký kolega
Ľudo je pán v rokoch. Má za sebou dlhoročnú prax a skúseností na rozdávanie. Je múdry, vzdelaný, neustále niečo študuje a dopĺňa si vedomosti o nové poznatky. Jediné, čo mu chýba, je tolerancia a ústretovosť. Ak sa aj niekto odváži prísť si k nemu po radu, alebo si overiť správnosť postupu pri riešení pracovnej úlohy, nepochodí. Ľudo sa mu najprv ironicky vysmeje, potom prehodí reč na všeobecné filozofovanie o hlúposti a neschopnosti mladej generácie a nakoniec - už so zvýšeným hlasom - kolegu alebo kolegyňu vypoklonkuje z kancelárie s odôvodnením, že ho zdržuje a oberá o drahocenný pracovný čas. Vôbec si pritom neuvedomuje, že sa o čas vlastne obral sám dlhým hysterickým výstupom. Veď mu na odpoveď spolupracovníkovi stačili dve vety - ani nie celá minútka.
Ako ovládnuť hystériu
* Popudlivý človek musí mať na výbuch zlosti určitý podnet. Keď je zabraný do práce, je väčšinou spoľahlivý, výkonný a svedomitý. Býva často introvert a má problémy s medziľudskými vzťahmi. V prvom rade by si mal uvedomiť skutočnosť, že aj on sa k "dokonalosti" vypracovával niekoľko rokov a s pomocou iných.
* Tým, že budete druhých urážať, alebo sa nad nimi vyvyšovať, nepomôžete ani sebe, ani druhým. Ak sa neviete vo svojej podstate zmeniť, ak nedokážete prekonať pocit, že vás druhí obťažujú, alebo dokonca zneužívajú, mali by ste si aspoň osvojiť zopár fráz, ktorými rázne, ale v súlade s pravidlami slušného správania, druhým vysvetlíte, že nie ste ochotný s nikým komunikovať.
Tréma ako brzda
Klára po skončení štúdia na vysokej škole ekonomickej získala titul bakalára. Hneď sa jej podarilo nájsť miesto asistentky v súkromnej firme. Po roku sa zoznámila s Martinom. Prišla svadba, po ktorej sa rodinka začala rozrastať. Martin si našiel výhodnejšiu prácu, s ktorou súviselo aj sťahovanie sa do hlavného mesta. Klára bola skoro päť rokov na materskej dovolenke - bola šťastná, že má skvelú a zdravú rodinku. Keď obe deti nastúpili do škôlky, začala uvažovať o nástupe do zamestnania. Čítala inzeráty, muža poprosila o nazretie na stránky internetu ponúkajúcich prácu. Pýtala sa známych, či nevedia o nejakom mieste z jej fachu. Ponúk dostala niekoľko, no prijatiu predchádzal vždy konkurz alebo pohovor. A tu nastal problém. Kláru už pri vstupe do budovy nádejného zamestnávateľa začal oblievať studený pot. Pri predstavovaní sa jej pravidelne preskočil hlas a v rozhovore s personalistom či vedúcim sa sotva zmohla na odpovede v holých vetách. Tréma ju proste úplne paralyzovala. Po každom pohovore sa doma zrútila a upevnila v sebe pocity neschopnosti a menejcennosti.
Ako ovládnuť trému:
* Tréma má veľa spoločného so strachom. Základným predpokladom, ako sa jej zbaviť, je pozitívny prístup - k čiastkovej povinnosti, ale aj celkovo - k životu. Ak ste vopred presvedčený, že situácia dopadne vašou vinou katastrofálne, ťažko predpokladať, že sa tak nestane. Telo tak podvedome dostáva z mozgu impulzy k pocitom tiesne a úzkosti. Kladný postoj naopak emócie upokojí.
* Trému môže vyvolať aj prehnaná osobná zodpovednosť. Na výsledok má vždy vplyv viacero faktorov a nie je vo vašej moci všetky ovplyvniť a mať ich pod kontrolou. Ak sa s touto životnou pravdou stotožníte, spadne z vás ťarcha prehnanej zodpovednosti, ktorá v dôležitých situáciách zrýchľuje tep a zväzuje jazyk.
Všeobecný rada na záver
Nájsť pracovný kolektív, v ktorom by si všetci navzájom vyhovovali, boli k sebe milí, tolerantní a ústretoví, je možné asi len vo fantastickom románe. Realita je iná. Väčšinou sa nájde niekto, kto dokáže rozvíriť atmosféru, rýpať do druhých, navodiť v kolektíve podivné napätie, či vyvolať stres. Je zrejmé, že len málo problémov sa rozuzlí samo. Väčšinou treba k ich riešeniu pristupovať aktívne. Ideálny je rozhovor, v ktorom si zainteresované strany presne pomenujú podstatu sporov a spoločnými silami pohľadajú cestu ich riešenia. Niekedy sa ale stáva, že na tejto ceste je značka "zákaz vstupu". Vtedy si treba povedať heslo: "Som nad vecou! Keďže nejde o život, takáto maličkosť ma predsa nemôže rozhádzať!"
HANA KYSEĽOVÁ
