TEHERÁN - Irán cez víkend zmenil kľúčové ustanovenie ústavy, aby otvoril cestu na veľkoplošnú privatizáciu štátneho majetku. Iránska legislatívna rada svojím krokom umožnila privatizáciu časti ropného a plynárenského sektoru, baní, bánk, poisťovní, telekomunikácií, železníc, ciest a leteckej a námornej prepravy.
"Aby sme zabezpečili ekonomický rast a rozvoj, je povolené súkromným, družstevným a verejným subjektom investovať do týchto sektorov, vlastniť a spravovať ich," uvádza sa v oznámení rady, zaslanom agentúre Reuters. Článok 44 iránskej ústavy, napísaný po islamskej revolúcii roku 1979, stanovoval, že základná infraštruktúra musí zostať v rukách štátu.
V sektore ropy a zemného plynu bude možná privatizácia len pri spracovaní a predaji. Prieskum a ťažba zostanú v rukách štátu, rovnako ako správa telekomunikačných vysielacích frekvencií. V júni zveril najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí celú diskusiu o privatizácii legislatívnej rade, pretože Strážcovia revolúcie, tvrdé jadro iránskych ozbrojených síl, označovali snahu vlády prezidenta Mohammada Chátamího za neústavnú. V legislatívnej rade sedia aj dogmatickí klerikovia, sú tu však tiež reformní ministri, ktorí sa spojili s pragmatickými konzervatívcami. Sobotné rozhodnutie je podľa agentúry v ústavnom procese konečným verdiktom.
Už v auguste bola schválená privatizácia leteckej spoločnosti Iran Air. Vláda chce vo fiškálnom roku do marca 2005 privatizovať majetok za takmer šesť miliárd dolárov (154 miliárd korún) a pre tento mesiac úrad pre privatizáciu schválil predaj majetku za 570 miliónov dolárov. Za rok do tohtoročného marca predal Irán aktíva za jednu miliardu dolárov.
Irán si na roky 2005-2010 stanovil cieľ dosahovať priemerný ročný rast ôsmimi percentami. Za rok do marca 2004 sa ekonomika zdvihla o 6,7 percenta. Analytici však považujú tento cieľ za príliš optimistický a nepredpokladajú jeho splnenie, ak zostane väčšia časť ekonomiky v štátnych rukách.
(čtk)
