V týchto dňoch prepukla aféra okolo tzv. balkánskeho syndrómu. Obavy narástli po správach z Talianska, kde na leukémiu zomrelo už šesť vojakov, ktorí sa zúčastnili na operáciách v Bosne a v Kosove. Podobné prípady sú aj medzi španielskymi, holandskými a belgickými vojakmi. V Čechách včera zverejnili informáciu, že pred rokom tam zomrel na leukémiu krátko po svojom návrate z Bosny pilot vrtuľníka.
Aféra dosiahla veľké rozmery a predseda Európskej komisie Romano Prodi včera vyzval, aby boli prešetrené informácie o možnosti spojenia týchto ochorení s používaním striel s ochudobneným uránom jednotkami NATO. Predstavitelia aliancie však takúto možnosť jednoznačne popierajú.
Zatiaľ nie je jasné, či sa prípady „balkánskeho syndrómu“ objavili aj medzi slovenskými vojakmi pôsobiacimi na Balkáne. Ministerstvo obrany nebolo schopné poskytnúť tieto informácie ani po dvoch dňoch. Slovenskí veteráni, ktorých sme oslovili, sú zatiaľ zdraví a o ochorení svojich kolegov nevedia.
Preverovať zdravotný stav svojich vojakov začala väčšina krajín zúčastnených na konflikte. Ako to bude u nás, sa zatiaľ nevie.
Príčina ochorení zatiaľ nie je známa
Na území Kosova bolo počas bombardovania zasiahnutých 28 oblastí projektilmi s ochudobneným uránom. Medzi nimi je aj oblasť Suvej Reky, kde teraz pôsobia v rámci jednotiek KFOR slovenskí ženisti.
Aliancia použila tieto strely už počas vojny v Perzskom zálive a v bosnianskom konflikte v rokoch 1994 až 1995.
Táto munícia podľa kritikov zanecháva zvýšenú rádioaktivitu a spôsobuje trvalé následky na zdraví ľudí. Naopak podľa vojenských predstaviteľov NATO nie je nebezpečná.
Riaditeľ Národného onkologického ústavu Štefan Korec tvrdí, že pri malej dávke ožiarenia sa leukémia buď vôbec nevyvinie, a ak, tak až s odstupom času a „je ťažko dokázať súvislosť s ním. Ak ide o obdobie päť rokov dozadu, keď bol konflikt v Bosne, možnosť ochorenia existuje. Neviem sa presne vyjadriť, lebo nepoznám veľkosť dávky“.
Čo na to slovenskí vojaci?
Podľa Petra Želinského, ktorý sa zúčastnil na vojne v Perzskom zálive, sa nevyhodnotil poriadne ani tento konflikt, kde boli prvýkrát použité strely s ochudobneným uránom. Myslí si, že existuje súvis medzi strelami a chorobami. „Namerali sme tam otravné látky v ovzduší. Už vtedy sme tvrdili, že to môže mať vplyv na zdravie ľudí. Výskum, ktorý financoval v USA vtedajší prezidentský kandidát Ross Perrot, potvrdil, že veteráni zo zálivu mali poškodený 22. chromozóm, ktorý je dedičný. Komisie v krajinách zapojených do konfliktu na Balkáne by sa mali zamerať na vyšetrenie vojakov v súvislosti s 22, chromozómom. Ak by bol poškodený, tak tam vidím súvislosť.“
Prezident združenia vojnových veteránov a zároveň veliteľ vojsk armády Slovenskej republiky v týchto misiách OSN Ľubomír Kolenčík sa doteraz nad nebezpečenstvom ochorenia nezamýšľal.
Zúčastnil sa vojny na Balkáne, no o preventívnej lekárskej prehliadke v súvislosti s „balkánskym syndrómom“ neuvažuje. „Služba vojaka v takýchto misiách predstavuje riziko. Či bude jadrové, nukleárne, biologické, alebo chemické, to nikto vopred nevie,“ povedal Kolenčík. BORIS CHMEL
(Pozri aj 10. stranu)
