"Kritika v Británii hľadí na knihy vydané vlastným nákladom, ako keby vôbec neboli vyšli. To znamená, že ak kritici a čitatelia nepoznajú vydavateľa, ako sa to stáva pri knihách vydaných v zahraničí, budú knihu ignorovať. Preto je doslova bezvýznamné vydávať knihu poézie alebo prózy v angličtine priamo v krajine pôvodu, napríklad na Slovensku," píše Fiona Sampsonová, britská literárna vedkyňa a prekladateľka. Tento pre nás nie príliš optimistický, ale poučný text ponúka ako praktické a užitočné riešenie vydávať ojedinelé, dobre preložené knihy v renomovaných vydavateľstvách, a lacnú, no efektívnu stratégiu napríklad pre slovenské Literárne informačné centrum, ktorou by mohlo byť širšie informovanie o vydavateľskej scéne v Británii.

Popri ukážkach z tvorby Kopcaya, Prokešovej, Krankusa, Chrobákovej-Repar, Lenčovej, Kadlečíka a ďalších domácich autorov, ako aj pravidelnom bloku recenzií, prináša Romboid pokračovanie polemiky okolo príspevku Valéra Mikulu z prvého tohtoročného čísla "Červené" päťdesiate v "zlatých" šesťdesiatych. Ku knihe Ivana Žuchu Kompost sa vracajú Miroslav Marcelli a Peter Macsovszky.

V traktáte Normalizácia píše Blaho Uhlár príbeh bratislavského nezávislého divadla Stoka, ktoré už druhé desaťročie vedie nerovný boj s "úradno-štátnou mafiou - nikým nevolenou skupinou ľudí vo vysokom postavení, predstavujúcou štvrtú moc v štáte", ktorá podľa Uhlára už štrnásť rokov úspešne bráni vytvoreniu produktívneho systému podpory nezávislej kultúry. Verše Lucie Piussi, zaradené na koniec textu ("To najlepšie, čo v tebe je / to najlepšie, čo v tebe drieme / ak si to nepošliapeš sám / my ti to pošliapeme / kým so stádom nesplynieš"), nie sú len vypožičaným ornamentom. Vznikli v Stoke, kde ich autorka pôsobí prakticky od jej založenia. (ba)