WASHINGTON - Medzinárodný menový fond zvažuje, že predá časť svojich zlatých rezerv. Takýmto spôsobom by chcel pomôcť odpísať dlhy najchudobnejších štátov sveta.
Proti tomu sa však bránia najbohatšie krajiny G7 spolu s Juhoafrickou republikou, ktorá je významným producentom zlata. Jedným z mála bohatých štátov, ktorý návrh podporuje, je Veľká Británia. Tá myšlienku precenenia a predaja rezerv privítala, čím by sa rozviazali ruky chudobných krajín. Ozývajú sa však hlasy, že by takáto operácia bola finančne riskantná.
Po prvé, išlo by o účtovný problém v niektorých krajinách, ktoré by si celý odpis museli zaúčtovať v rovnakom roku, keď sa predaj rezerv uskutoční. Druhým negatívom sú vplyvy na trh drahých kovov, kde by cena zlata mohla prudko klesnúť.
Tretím rizikom je trvalé zníženie aktív MMF. Ten má v súčasnosti v rezervách 103 miliónov uncí zlata, ale ich cena je len zlomkom súčasnej ceny na trhu. Fond sa totiž riadi dohodou z roku 1971 a zlato oceňuje sumou 40 dolárov za trójsku uncu. Súčasná cena na trhu pritom presahuje 400 dolárov. Niektoré krajiny G7 tvrdia, že fond sa predajom pripraví o kapitál.
MMF predal malú časť rezerv na prelome rokov 1999 a 2000, keď od fondu zlato nakupovala Brazília a Mexiko. Obe krajiny mali vtedy voči fondu finančné záväzky. MMF vtedy zlato okamžite odkúpil naspäť za rovnakú trhovú cenu. Zlato tak teda účtovne precenil a urovnal záväzky oboch štátov bez toho, aby sa zlaté rezervy MMF fyzicky zmenili.
Zasadaniu skupiny G7 venovali veľkú pozornosť aj obchodníci s komoditami, vďaka čomu cena zlata počas minulého týždňa vystúpila na najvyššiu úroveň za posledného pol roka. (čtk)
Najviac zlata sa nachádza pod Manhattanom
Najviac zlata na svete na štvorcový meter je vraj 25 metrov pod Manhattanom v New Yorku. Nachádza sa v nedobytnom trezore vytesanom v skalnom podloží newyorského ostrova. Federal Reserve Bank of New York, jeden z 12 amerických finančných ústavov tvoriacich systém centrálnej banky USA, tu ukrýva viac ako štvrtinu oficiálnych zlatých rezerv sveta.
Zlato je ukryté v trojposchodovom úkryte, ktorého vchod je chránený 90-tonovým oceľovým valcom s priemerom viac ako tri metre. V kójach oddelených železnými mrežami je naskladaných 575-tisíc zlatých tehličiek 99,5-percentného zlata. Jeho trhová cena predstavuje asi 94 miliárd dolárov. Zlato v newyorskom podzemí okrem malých výnimiek nepatrí Spojeným štátom. Banka tu stráži rezervy 60 centrálnych bánk iných krajín a medzinárodných menových inštitúcii. (čtk, r)
