Mäkký hrvoľ vzniká po predkladaní skysnutého, plesnivého alebo namrznutého krmiva. Postihnutá hydina je apatická, smutne posedáva v kúte a neprijíma krmivo. Trpí zvýšeným smädom a obsahu hrvoľa sa snaží zbaviť tým, že krk naťahuje dopredu. Zo zobáka jej pritom vyteká špinavo sfarbená páchnuca tekutina. Hrvoľ je naplnený riedkym skysnutým obsahom a plynmi.
Hydine možno pomôcť tak, že ju chytíme za beháky a krídla, a otočíme dolu hlavou. Pomocník sliepke zľahka masíruje hrvoľ smerom k hlave, čím ho vyprázdni. Pri ďalšom postupe pridáme do hrvoľa menšie množstvo vlažnej vody pomocou sondy (gumená hadička), ktorú vopred namastíme jedlým olejom. Keď hydine skloníme hlavu, obsah hrvoľa vytečie. Na koniec sa odporúča urobiť výplach miernym roztokom hypermangánu.
Tvrdý hrvoľ sa objavuje napríklad po konzumácii väčšieho množstva suchej trávy, zväčša na jeseň alebo skoro na jar. Vzniká však aj počas ostatných ročných období, ak hydina dostáva ťažko stráviteľné krmivá, alebo zožerie väčšie množstvo kamienkov, špagát či iné predmety. V populácii husí a kačíc to býva aj po zhltnutí objemnejších zemiakov, väčších kusov mäsa alebo peria.
Hrvoľ je preplnený, na pohmat tvrdý, jeho obsah zapácha. Vplyvom kvasných procesov sa v ňom vytvárajú toxické látky, čo môže viesť až k uhynutiu zvieraťa. Chovateľ sa môže pokúsiť odstrániť obsah podobným spôsobom ako pri mäkkom hrvoli. V ťažších prípadoch je však potrebný chirurgický zákrok, po ktorom nasleduje 24-hodinová hladovka. Hydinu napájame kamilkovým čajom. Potom začíname podávať ľahkostráviteľné krmivá v malých dávkach, ktoré postupne zvyšujeme.
Prevencia ochorení hrvoľa spočíva v podávaní čerstvého kvalitného krmiva a gritu. Krmivá treba uskladňovať vo vhodných priestoroch.
MVDr. MÁRIA INŠTITORISOVÁ
