Daniela Kapitáňová, spisovateľka a režisérka:
"Problém je podľa mňa v tomto: herečke Aničke veríme, že je dnes večer Ofélia, pretože ona si dnes večer Oféliu "obliekla" - odela sa jej textom, správaním, vzťahmi, vzhľadom. Lenže ak sa herečka Anička vyzlečie, vyzlečie sa do svojej vlastnej, osobnej nahoty. Pretože na skutočnom holom zadku niet mnoho metafory. V tej chvíli diváci vnímajú, "akú ju má" herečka Anička, a nie Ofélia. A drvivá väčšina divadiel práve s týmto dômyselne počíta. V Sk."
Koloman Kertész Bagala, vydavateľ:
"Do divadla chodím rád a často, a neudivuje ma, keď niekedy tvorcovia predstavenia využijú nahotu, sexualitu ako umelecký prostriedok. Účelovo ju nevyhľadávam, ale nepobúri ma. Dokáže ma však vytočiť, ak je prezentovaná nevkusne, alebo slúži iba ako samoúčelný reklamný ťah. A to isté si myslím aj o zdôrazňovaní sexuality v literatúre."
Iveta Radičová, sociologička:
"Myslím si, že isté prejavy na javisko jednoducho nepatria. Iste, každý z nás videl obnaženého človeka, minimálne seba. Ale ak sa nahota objaví v divadle, je dôležité, či bude tento úder naozaj obrazom. Záleží od toho, nakoľko potrebujete svojím divákom zatriasť a čo tým chcete povedať. Je to, ako keď sa pred vašimi očami odohrá vražda. Je to silné prirovnanie, ale siahnutie po nahote je silným výrazom. Nesmie to byť lacná hra s divákovými emóciami."
Róbert Kirchhoff, režisér-dokumentarista:
"Pamätám si na ruský divadelný súbor DEREVO, herci v ňom vystupovali na javisku nahí. V socializme alebo tesne po prevrate, keď sa ešte málo hrávalo autorské divadlo, ma toto predstavenie potešilo, pretože dýchalo slobodou. Dnes ide, myslím si, skôr o komerčný ťah a nahota na javisku často zaváňa prostitúciou. Väčšinou si hovorím - no a čo. Nahotou opovrhujem, až keď sa herec na scéne vyzlečie donaha len preto, že za to dostáva peniaze. Zdá sa mi to trápne. Musím len mimochodom dodať, že nahú ženu som vždy vnímal veľmi pozitívne kdekoľvek a v ktorúkoľvek hodinu. V poslednom období som však s divadlom nejako stratil kontakt. Nakrúcam filmy a nahotu vnímam ako prirodzenosť, takže si myslím, že do filmu patrí. Protagonista dokumentárneho filmu sa vyzlieka sám za seba."
