Keď je herec v postave, myslí a koná ako ona. "Nahota je síce pointou mojej postavy, ale len na krátky okamih a v tme," hovorí Roman Féder (druhý zľava). FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
zo dvakrát už predtým, takže predlohu poznal. Vedel, o čo pôjde, aj to, že vyzliekaniu sa nevyhne.
Muzikál Donaha! však podľa neho zďaleka nehovorí o vyzliekaní. Hovorí o ľuďoch, ktorí sú psychicky, ekonomicky a spoločensky naozaj na dne a sú nútení zájsť až na hranicu svojich možností. "Divák má možnosť zamyslieť sa nad človekom, ktorý dvadsať rokov robí pre nejakú firmu, a potom jedného dňa stratí miesto, nemá istotu a nevie, ako sa prispôsobiť okolitému prostrediu," hovorí Féder.
Roman hrá v inscenácii tlstého chlapa v stredných rokoch, ktorý sa nerád hýbe, nič nerobí, má problémy s manželkou, hanbí sa za to, ako vyzerá, prestáva si veriť. Keď sa konečne odhodlá zmeniť svoj život, nedokáže povedať manželke, že na chlieb si chce zarábať striptízom. "Postava má vývoj, mal som chuť zahrať si tohto babráka a dobráka, ktorý sa dokáže prekonať," hovorí herec.
Možno je jeho postava odrazom mnohých slovenských chlapov, ktorí bojujú s podobnými problémami - po štyridsiatke už majú brušká, chladnička je kamarátom a usedenosť sa prejavuje v živote aj v práci. "Po predstavení za mnou chodia diváci - vraj ďakujeme vám, hovorili ste za väčšinu z nás. Príbeh navyše hovorí, a veľmi pozitívne, aj o tom, že nie každý dokáže byť za každú cenu dravec."
Režisér Jozef Bednárik ho vyzval, že v žiadnom prípade nesmie schudnúť. Keď sa však stretli osobne, mal asi o sedem kíl menej, lebo sa v jeho živote udiali podstatné zmeny. "Tým pádom som sa cítil lepšie. Toho, že by som vychudol na kosť, som sa nebál," hovorí Roman. Vedel, pod akú hranicu nesmie s váhou ísť a podliehal kontrole, či pravidelne jedáva. "Pán Bednárik mi raz za čas priniesol tiramisu či chlebíček, aby som nevypadol z formy. Naschvál to robil tak, aby to všetci ostatní videli," prezrádza s úsmevom.
Aké je to, zmieriť sa zrazu s každodenným vyzliekaním na scéne? "Vedel som, že nás diváci neuvidia vo ,svetle reflektorov' donaha. Keď som v postave, myslím ako ona, a to hovorí za všetko. Nahota je síce pointou mojej postavy, ale len na krátky okamih a v tme. Príbeh o kamarátoch je zaujímavejší aj náročnejší," vraví herec. "A navyše, režisér presne vyjadril krehkú hranicu medzi divadlom a realitou."
