"Svoje prvé vyzlečenie na scéne si dobre pamätám," hovorí Lucia Piussi, herečka divadla Stoka, v ktorom sa hneď po roku 1989 práve na nahých telách lámali totalitné ľady. "Nápad dostal režisér Miloš Karásek a autorská scénka sa volala tuším Presýpacie hodiny. Muž a žena mali prísť na javisko, jeden z nich oblečený, druhý nahý. Počas scénky sa oblečený mal vyzliecť a druhý obliecť do jeho šiat. Veľmi sa mi páčil ten nápad, to odovzdávanie sa."Potom však prišla otázka, kto bude scénku hrať. Luciu myšlienka, že nahota nie je nič perverzné, lákala. Bolo len treba prekonať ostych. "Istý čas som sa rozhodovala, ale nakoniec som si povedala, že to urobím. Prvý raz som sa vyzliekla na skúške tesne pred premiérou. Strašne sa mi roztriasli kolená, stála som tam pred všetkými kamarátmi a kolegami, boli sme všetko jedna banda, a ja zrazu nahá. Bolo to zvláštne, ale cítila som aj hrdinstvo, že som to dokázala."
Reakciám sa Lucia nevyhla - ľudia sa na nahotu radi upínajú, dostala ponuky, ktoré predtým nemala. "Normálne ma to urazilo, akoby sa zrazu riešila otázka, či som povoľnejšia. Pre mňa bolo ale vyzlečenie otázkou presvedčenia. Neskôr mi to akosi prischlo, ale nebolo toho veľa. Vždy to stálo za to. Nikdy ma nikto neprinútil vyzliecť sa proti mojej vôli."
S nahotou Lucia problém nemá. Aj keď sa dnes v Stoke už nevyzlieka, pekné telá na javisku ju stále fascinujú. Myslí si, že to možno robí aj výchova. Doma sa jej nikdy nezdalo čudné, keď videla niektorého z rodičov vyzlečených.
"Mala som asi sedem rokov, bola u mňa kamarátka." spomína. "Otec náhodou vyšiel nahý z kúpeľne, a jej potom rodičia zakázali k nám chodiť."
A ako je to s fotkami, ktoré zachytávajú Luciu na javisku nahú? Vraví, že keby niekto nejakú zverejnil, asi by sa nezbláznila, ale radšej by to nechcela. "To by som sa cítila medializovaná. Ak ma niekto chce vidieť, nech príde do divadla na predstavenie."
