"Zaznamenávam najdôležitejšie momenty inscenácie. Nezamýšľam sa však nad tým, či v divadle nahotu fotiť, alebo nie. Ak je podstatná, do môjho objektívu sa jednoducho dostane," hovorí divadelný fotograf Ctibor Bachratý.Ako fotograf nikdy neriešil, či tvorcovia mali, alebo nemali právo nahotu v divadle stvárniť, alebo nie. Z profesionálneho hľadiska ju však na javisku vníma ako problém. "Citliví tvorcovia pracujú s nahotou citlivo, komplikovane ju nasvietia, a to sa veľmi ťažko fotí, ak chcem, aby bola fotka technicky aj myšlienkovo dobrá. Tak to bolo napríklad v jednej poľskej inscenácii, kde Hamlet hodil svojej matke doslova nahú pravdu do očí, veľmi sa mi to páčilo."
Nahota ako téma Ctibora Bachratého nezaujíma, hovorí však, že proti nej ťažko niečo mať. "V poslednom čase je nahoty v divadle veľa, porušili sa všetky tabu. Keď je však pekne použitá, mám z fotenia dobrý pocit, a vlastne, akúkoľvek presvedčivú scénu je radosť fotiť," hovorí.
Vyzliekanie na javisku stále nepovažuje za bežné a vníma ho ako totálne odkrytie tela aj duše. Je presvedčený, že treba byť predovšetkým citlivý, pretože potom všetko dobre dopadne. Keď jeho fotky pripomenú divadelné emócie a inscenáciu v dobrom slova zmysle spropagujú, vôbec sa za ne nehanbí. "Zaujíma ma vždy celá inscenácia. Hercom stále vysvetľujem, že na javisku nefotím ich, ale postavu. Herec je iný človek, a ja ho dobre nafotím vtedy, keď zvládne dobre svoju postavu."
