Počas posledného pol roka trpelo na depresiu asi 22 percent obyvateľov Slovenska, ďalších 20 percent malo závažné depresívne príznaky. Rôznym stupňom depresívnych ťažkostí spolu trpelo asi 40 percent ľudí, čo je pomerne veľa.
S diagnózou schizofrénia ročne navštívi psychiatra asi 35-tisíc pacientov. Psychiatri zo skúsenosti hovoria, že príbuzní najprv nechcú uveriť, že majú v rodine schizofrenika. Ďalšia chyba, ktorej sa dopúšťajú, je, že pred okolím ochorenie taja. Podľa psychiatrov si takto rodina zužuje sociálny okruh ľudí, u ktorých by mohla čerpať podporu. Namiesto toho prichádza aj k rozporom vnútri domácnosti. "Hľadajú, kde je chyba, kto je vinný, po kom to dieťa zdedilo."
Skreslené a mylné predstavy verejnosti o ťažkej depresii a schizofrénii potvrdil aj prieskum z Bratislavy, ktorý urobil Matthias Angermeyer - vedúci katedry psychológie na univerzite v Lipsku. Myslí si, že iné názory nebudú ani na vidieku.
Z jeho porovnania výsledkov prieskumu z Bratislavy s výsledkami v nemeckých mestách vyplynulo, že Nemci sú v informovanosti ďalej.
Napríklad len polovica Bratislavčanov vedela, že schizofrénia je mozgové ochorenie a vyše 79 percent ju považuje za následok nejakej životnej udalosti (68,6 Nemcov).
Asi 35 percent Bratislavčanov (16 percent Nemcov) si myslí, že schizofrénia a ťažká depresia vznikajú ako dôsledok nemorálneho života, 15 percent tipuje, že schizofrénia je výsledkom Božej vôle (8,2 percenta Nemcov). Okolo 40 až 50 percent by ako liečbu odporučilo prírodnú medicínu.
Neinformovanosť ľudí by mohol zmeniť Národný program duševného zdravia, ktorý je od apríla na ministerstve zdravotníctva. Rezort ho schválil, ale zatiaľ neposunul vláde a program nie je ani v pripomienkovom konaní.
Mimovládne organizácie informujú verejnosť o duševných chorobách vlastnými silami. Na budúci týždeň sa v 30 mestách Slovenska uskutoční akcia Nezábudka. Tí, ktorí chcú podporiť duševne chorých, si môžu od 7. do 8. októbra kúpiť kvet za ľubovoľnú sumu.
(dro)
Najkritickejší vek pre schizofréniu je od 17 do 25 rokov
O schizofrénii sme hovorili s psychiatrom z Ligy za duševné zdravie PETROM BREIEROM.
Schizofrénia sa prejavuje až okolo dvadsiateho roku života. Čo ju spúšťa?
"Dôležité sú aj psychické faktory. Dnes hovoríme o teórii zraniteľnosti. Okrem toho, že človek má na schizofréniu vnútornú predispozíciu, existujú faktory osobnosti, sociálne a psychologické. Ak sa nahromadia a spôsobia individuálny stres, môže choroba prepuknúť. V minulosti k nám často prichádzali chorí z prostredia armády, teraz už nie. Mnohí rodičia za to obviňovali armádu. Ochorenie by však vzniklo aj tak, no inokedy, za iných okolností. Niekedy prepukne na vysokej škole, inokedy po nástupe do zamestnania alebo v iných prostrediach. Najkritickejší je vek od 17 do 25 rokov."
Ako si vysvetľujete, že verejnosť by ľudí s ťažkou depresiou alebo schizofréniou odporučila na ľudových liečiteľov?
"Pod ľudovou medicínou rozumejú psychotronikov a tento spôsob liečby je u nás dosť rozšírený. Na celom svete sa snažia zistiť, prečo chorí vyhľadávajú iracionálne metódy. V USA údajne ľudia vynakladajú na ľudových liečiteľov toľko, čo celé štáty na zdravotnú starostlivosť. No pri schizofrénii a ťažkej depresii by už povedomie malo byť také, aby ľudia vyhľadali odborníka."
Neliečený schizofrenik stojí štát viac ako liečený. Je to podložené aj konkrétnymi číslami?
"Čísla zo Slovenska nie sú. Takéto prieskumy robili napríklad vo Fínsku, Nemecku aj v USA. Prieskumy ukázali, že keď sa nevenuje liečbe dostatok financií, človek vypadáva z pracovného procesu, častokrát aj s príbuznými, ktorí sa musia o neho starať. Tieto položky sa sčítavajú. Jeho neschopnosť pracovať stojí spoločnosť veľa. Ochorenie vzniká v mladom veku, ak pacient nie je liečený, žije s ním dlhé roky. Sú to roky v invalidite. Kritériami ekonomickej náročnosti choroby sú roky, ktoré človek stratí, keď je práceneschopný, invalidný alebo predčasne umrie. V tomto ukazovateli sú duševné ochorenia na poprednom mieste v Európe, tvoria 40 percent takto stratených rokov. Sama depresia patrí medzi desať ekonomicky najnáročnejších duševných ochorení."
Propagáciu a osvetu k duševným chorobám robí vaša nezisková organizácia. Nie je to málo? Nemalo by hlavnú aktivitu vyvíjať ministerstvo zdravotníctva?
"Aj nezisková organizácia môže robiť osvetu, no nemala by spočívať len na nej. Tlak na vznik Národného programu duševného zdravia vyšiel od nás. Snažili sme sa, aby ho vláda prijala, aby sa vypracoval nie vo formálnej rovine, ale aby mal aj finančné podklady. Žiaľ, návrh programu bol prijatý skôr v rovine politicko-deklaratívnej. Dúfame, že neskôr sa rozpracuje do detailov. Program je zameraný nielen na liečbu a starostlivosť, ale aj na prevenciu."
Zlepší psychiatrickú starostlivosť reforma zdravotníctva?
"Neviem si celkom predstaviť, ako to bude fungovať. Z hľadiska psychiatrickej starostlivosti je nevyhnutné, aby bola riadená a nebola fragmentovaná. Ak tu bude fungovať len trh, bez tlaku na to, aby psychiatri, psychológovia, sociálni pracovníci a všeobecní lekári spolupracovali v tímoch, výsledkom bude nákladná starostlivosť a zlé následky. Zatiaľ v tejto reforme nevidím možnosť na spoluprácu odborníkov. Možno sa vyvinie časom."
