Glosa / divadloTrinásty ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra s podtitulom Hľadanie hodnôt bol pre slovenskú kultúru v mnohých aspektoch prelomový: radikálne omladený dramaturgický tím, najmä jeho zahraničná sekcia, sa jednoznačne prihlásil do rodiny progresívnych európskych divadelných festivalov a vďaka finančnej priazni ministerstva kultúry a mnohých zahraničných inštitúcií sa podarilo na Slovensko priviezť hneď niekoľko aktuálnych, na festivaloch aj hosťovaniach overených produkcií spoza hraníc.

Medzi najvyššie cenené patril Boj černocha so psami jedného z tradične najzaujímavejších nemeckých divadiel berlínskej Volksbühne. Inscenácia hry francúzskeho dramatika Bernarda-Marie Koltésa, ktorú poznáme už aj v košickom naštudovaní Romana Poláka, sa po výraznej úprave celkom koncentrovala na ťažiskovú tému zvyškov koloniálneho myslenia, rasistických schém a myšlienkových stereotypov, ktoré sprevádzajú vzťahy Európanov k tzv. tretiemu svetu.

Vyše šesťdesiatročný režisér bulharského pôvodu Dimiter Gotscheff vytvoril v najlepšom zmysle slova modernú, jednoduchú inscenáciu, založenú na špičkovej kvalite všetkých zúčastnených zložiek - počnúc minimalistickou scénografiou a kostýmami Katrin Brack, ktorá nechala na javisko po celý čas dvojhodinového predstavenia snežiť pestrofarebné konfety ponúkajúce mnohé významové asociácie, cez hudbu známeho džezmena Berta Wredeho, ktorý nedávno vystúpil aj na Slovensku, až po herecké výkony bravúrne balansujúce na hrane estetiky estrádnych vystúpení.

Ďalšou pozoruhodnou inscenáciou, spontánne prijatou najmä mladým publikom, bola Čajka tridsaťročného maďarského režiséra Arpáda Schillinga. Práve Divadelná Nitra bola pred časom jednou z prvých staníc jeho zahraničného úspechu. Schillingovo divadlo, presnejšie personálne aj esteticky výrazne zjednotený súbor Krétakör, vo svojom hľadaní súčasných výrazových prostriedkov došiel až po samé hranice divadelnosti. Kostýmami je civilné oblečenie, scénografiou priestor, v ktorom sa hrá priamo medzi divákmi, po celý čas v plnom osvetlení.

Herci sa koncentrujú ani nie tak na svoje herecké výkony, ako skôr na postavy, ktoré stvárňujú, a nerozpakujú sa čas na čas doplniť ich repliky vlastnými. Takýto inscenačný kľúč vytvára z jednej z vôbec najznámejších divadelných hier akúsi čechovovskú reality show, hoci režisér sám, pravdepodobne z etických dôvodov, reality show ako takú principiálne odmieta.

Treťou, v zahraničí mimoriadne úspešnou produkciou moskovského združenia Teatr.doc je približne hodinová klubová inscenácia hry Ivana Vyrypajeva Kyslík vo forme desiatich prikázaní, desiatich viac-menej rapových výstupov samého autora a jeho partnerky v triumviráte s dídžejkou. Vyrypajevov text je výkrik o potrebe elementárnej hodnoty v absolútnom chaose, brutalite a morálnej devastácii sveta, ktorý nás obklopuje. V réžii Viktora Ryžakova ho výrazne rytmizovala hudobná kompozícia, kam začlenili aj Stinga, a tak sa akosi stratilo aj nevýrazné herectvo oboch protagonistov.

Napriek kvalitnej ponuke zorientovať sa v súčasnom európskom divadelnom dianí ostal aj trinásty ročník Divadelnej Nitry do značnej miery izolovaný od domáceho divadelného života. Slovenskí profesionálni divadelníci až na výnimky na festival nechodia. Keďže neexistuje ani pravidelná prehliadka domácej produkcie, chýba konfrontácia. Povzbudením pre organizátorov je množstvo študentov, najmä z nitrianskych vysokých škôl aj z viacerých slovenských divadelných škôl, ktorí pravidelne zapĺňajú sály a s festivalom aktívne spolupracujú - tento rok napríklad aj pri príprave obsažných festivalových novín.

Ukazuje sa však, že aj na týchto mladých ľuďoch už častejšie vidno plody chýbajúcej estetickej výchovy. Mnohým v zahraničí bežne prijímaným umeleckým postupom a kultúrnym kódom jednoducho nerozumejú. Tvorcovia festivalu si čoraz nástojčivejšie uvedomujú, že nestačí len hľadať hodnoty. Je stále ťažšie tieto hodnoty sprostredkovať.

Autor: Anna Grusková(Autorka je teatrologička)