Jej investície do odpočúvania východoeurópskych rozhlasových staníc sa vyplatili. Mala sólokapra a jeden z najsvetlejších bodov svojej histórie. AFP je najstaršou spravodajskou agentúrou na svete, hoci meno AFP (Agence France Presse) je známe iba 60 rokov. Dovtedy fungovala pod značkou Havas. Dnes patrí medzi veľkú štvorku agentúr, ktoré noviny zásobujú správami, fotografiami a filmovým materiálom. Založil ju skrachovaný bankár, prežila spory s mocnými, nástup konkurencie, spojila informácie s reklamou. Nakoniec ju takmer prevalcoval profašistický režim z Vichy, vzkriesil ju generál de Gaulle a svoju úplnú nezávislosť získala až v roku 1957. Včera uplynulo 60 rokov odvtedy, čo AFP dostala dočasný štatút verejnej autonómnej inštitúcie.

Pod menom AFP agentúra pracovala už od 20. augusta 1944. Vtedy sa dala dokopy skupina mladých francúzskych novinárov, bývalých zamestnancov Havasu, ktorí po obsadení Francúzska emigrovali do Veľkej Británie, alebo pôsobili v hnutí odporu. V septembri ich podporil generál Charles de Gaulle osobitným dekrétom.

Agentúru stavali na skutočne historických základoch. Už od roku 1832 poskytoval jej otec - zakladateľ Charles Louis Havas služby, ktoré sa dajú považovať za prvopočiatky spravodajskej agentúry. Keď skrachovala jeho banka, hľadal spôsob ako prežiť a povedal si, že jediné, čo okrem peňazí ovláda, sú cudzie jazyky. Tak každé ráno nakúpil zahraničné noviny, urobil výber najzaujímavejších článkov a prekladal ich. On prekladal z nemčiny a angličtiny, jeho žena zo španielčiny a portugalčiny. Takýto výber potom predával novinám, diplomatickým misiám a podnikateľom.

V roku 1835 pribral spoločníkov a oficiálne založil agentúru Havas. Do dvanástich rokov ovládol trh s informáciami vo Francúzsku. Zamestnával nových dopisovateľov, nasadzoval do služby poštové holuby, pochopil silu technických noviniek a rástol.

V revolučnom roku 1848 prijal do svojej agentúry dvoch politických vyhnancov z Nemecka Julia Reutera a Bernarda Wolffa. Vychoval si vo svojej redakcii vlastných konkurentov. Reuter odišiel do Londýna a založil spravodajskú agentúru Reuters, Wolff sa vrátil do Nemecka a jeho Wolffsches Telegraphenbüro sa stalo prvou tamojšou tlačovou agentúrou.

Havas ako správny obchodník pochopil význam reklamy a začal s predajom novinových stĺpcov na komerčné oznamy. Dosiahol tak ďalšie prvenstvo: Havas spojil spravodajstvo a reklamu. Reklamnú sekciu agentúry prevzali jeho synovia. Agentúru potom dlho dotovali z reklamy, čo fungovalo do 30. rokov minulého storočia.

Keďže Havasovi konkurenti rástli oveľa rýchlejšie ako on, inicioval v roku 1859 "rozdelenie sveta" a vplyvu medzi jednotlivé agentúry. Jemu zostalo Francúzsko, južná Európa, francúzske kolónie a Latinská Amerika, Reuterovi britské dŕžavy a Ďaleký východ, Wolffovi stredná a severná Európa a Severnú Ameriku ovládla americká AP.

V roku 1881 prijalo Francúzsko azda najliberálnejší tlačový zákon. Havasova agentúra bežala na plno, ale pomaly sa začali vkrádať aj problémy. Firmu už nedržala rodina Havas a novým majiteľom sa nedarilo.

V 30. rokoch 20. storočia sa tiež rozpadla aliancia svetových agentúr, do popredia sa dralo rýchle a agresívne rádio a Havas začala mať problémy s politikmi. Socialistický premiér a bývalý novinár Leon Blum agentúru sústavne kritizoval. Navyše sa zhoršovala ekonomická situácia a v Európe sa začal rozťahovať Hitler.

V roku 1940 spravodajskú časť agentúry kúpila vláda maršála Petaina. Vláda z Vichy agentúru premenovala na Francúzsky informačný úrad, ktorý fungoval ako úrad propagandy.

Pád agentúry zachránil až rok 1944. O 13 rokov dostala štatút verejnej inštitúcie a stanovili sa pdmienky jej fungovania a financovania.

Nikdy však už nezískala svoje výhradné postavenie, tak ako v časoch Havasa. Patrí síce medzi štyri najväčšie svetové agentúry, ale jej prienik do médií je menej výrazný. Francúzština nie je taká rozšírená ako angličtina. Vo frankofónnych oblastiach je však stále informačným zdrojom číslo jeden.

V utorok - Karl Baedeker