BRATISLAVA - Predseda KDH a parlamentu Pavol Hrušovský sa včera ako prvý slovenský politik verejne postavil proti plnoprávnemu členstvu Turecka v Európskej únii. Za jeden z dôvodov považuje "deficit demokracie" v Turecku, problém rozdeleného Cypru, ale aj to, že Turecko je moslimský štát.
Samotná únia je v tejto otázke rozdelená, len 6 členských štátov zatiaľ súhlasí, aby sa začali rokovania s Tureckom o vstupe.
Postoj KDH podporil aj člen zahraničného výboru Gyula Bárdos z SMK, ktorý vidí v tureckom členstve "problém civilizačný, nielen politický". SMK ako celok zatiaľ stanovisko nezaujala.
Hrušovského slová narazili na kritiku predsedu zahraničného výboru Pavla Pašku (Smer), ktorému sa nepáčia "takéto kontraproduktívne postoje".
Europoslanec Milan Gaľa (SDKÚ) považuje Hrušovského postoj za nediplomatický. "Minimálne sme mali čakať na stanovisko Európskej komisie alebo našej vlády," povedal. On sám sa prihovára za prizvanie Turecka do únie.
Ministerstvo zahraničia podľa hovorcu Juraja Tomagu túto otázku analyzuje. Ministerstvo má dať parlamentu na jeho žiadosť potrebné informácie do 13. októbra. Tomaga potvrdil, že sa tak stane.
Hrušovský sa vo svojom stanovisku pridal na stranu európskych ľudovcov, ktoré Turecku navrhuje takzvané privilegované členstvo, nie plnoprávne. Povedal to po stretnutí s eurokomisárom Jánom Figeľom.
Európska komisia na budúci týždeň vydá správu o pripravenosti Turecka na rokovania. Figeľ povedal, že pre Turecko musia platiť rovnaké kritériá, aké platili napríklad aj pre Slovensko. Svoj postoj voči Turecku naznačil diplomaticky: "Vidím otázky o istote, že všetky potrebné reformy pôjdu tak, ako ich každá kandidátska krajina potrebuje pre súlad s členstvom v únii."
Pavol Paška bol včera na stretnutí predsedov zahraničných výborov členských štátov únie a pri diskusii o Turecku nezaznamenal "výrazný odpor". Aj preto si myslí, že slovenskí politici by mali počkať s vyhláseniami do chvíle, keď vydá Európska komisia svoju správu.
Gaľa si myslí, že "z geopolitického aj strategického hľadiska by bolo vhodné Turecko akceptovať". V Európskom parlamente podľa neho zaznievajú "rozporuplné stanoviská". Medzi odporcami je napríklad nemecká CDÚ. Nechápe však, prečo, "lebo presne neformulujú svoje stanoviská".
Turecko sa snaží o integráciu do európskych štruktúr už od roku 1963. ( rp, tasr)
Európski politici majú k Turecku rôzne postoje
Spomedzi 25 členských štátov Európskej únie sa zatiaľ iba 6 vyjadrilo za začatie rokovaní s Tureckom o vstupe do únie. Proti sú Rakúsko, Luxembursko a Dánsko. Zvyšok, vrátane Slovenska, je zatiaľ nerozhodnutý.
V únii panujú pochybnosti o tom, či Turecko spĺňa podmienky potrebné na vstup. Pomôcť mu môže medzinárodná situácia, ako aj to, že na naliehanie únie Turecko na poslednú chvílu schválilo nový trestný zákon, z ktorého vypadol trest za neveru.
Rozpory sú aj medzi vrcholnými predstaviteľmi. Kým komisár Günther Verheugen pred časom vyhlásil, že na začatie rokovaní "už niet prekážok", predseda komisie José Barosso si myslí, že Turecko ešte nie je na členstvo pripravené. Dodal však, že táto krajina "urobila obrovský pokrok, čo oceňujeme".
