Zákon upravuje:

* Transformáciu štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (nemocnice, polikliniky, sanatóriá) na akciové spoločnosti.

* Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

* Vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií (komôr).

* Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka.

* Dozor nad dodržiavaním týchto povinností a sankcie.

Kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

Fyzická alebo právnická osoba s povolením ministerstva zdravotníctva alebo vyššieho územného celku. Napríklad:

a) ambulancie záchrannej služby,

b) špecializované nemocnice,

c) liečebné kúpele,

d) ostatné ambulancie,

e) polikliniky,

f) všeobecné nemocnice,

g) domy ošetrovateľskej starostlivosti,

h) hospice,

i) liečebne.

Transformácia štátnych poskytovateľov na akciové spoločnosti

* Uskutoční sa podľa Obchodného zákonníka.

* Proces transformácie a vydanie nového povolenia by malo byť ukončené do 31. decembra 2006. Ministerstvo zdravotníctva ho musí adiministratívne pripraviť do 30. marca 2005.

* Základné imanie akcioviek bude tvoriť nepeňažný vklad (súčasný majetok poskytovateľov) znížený o 5-percentnú hodnotu rezervného fondu.

* Akcie transformovaných poskytovateľov budú znieť na meno a budú mať z dôvodu prehľadnosti vlastníckej štruktúry podobu zaknihovaného cenného papiera. Zmena ich podoby alebo formy je zakázaná.

* Záväzky transformovaných poskytovateľov prechádzajú na akciovú spoločnosť, čo je radikálna zmena oproti pôvodnému návrhu.

* Zo schváleného zákona vypadla kontroverzná možnosť bezodplatného prevodu akcií poskytovateľov na ich zamestnancov. Zákon však umožňuje bezodplatný prevod akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia na verejné vysoké školy, samosprávne kraje alebo obce. Tie budú mať desaťročný zákaz nakladania s týmito akciami. V každom prípade však 51 percent akcií musí zostať vo vlastníctve štátu. Bez novely zákona privatizácia zdravotníckych zariadení teda nebude možná.

Cieľ transformácie

* Podobne ako v prípade transformácie zdravotných poisťovní cieľom je vytvoriť tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenie a prehľadné účtovníctvo. Ak na jednej strane budú zdravotné poisťovne vytvárať tlak na to, aby uhrádzali poskytovateľom len oprávnené náklady na skutočne odvedené výkony, zdravotnícke zariadenie bude nútené udržovať svoju platobnú schopnosť na štandardnej úrovni, čo znamená prísne kontrolovať vývoj vlastných nákladov. Inak totiž aj jemu bude hroziť sankcia - exekúcie, konkurz a v krajnom prípade likvidácia. Odmenou za dobré hospodárenie by mal byť zisk. Na rozdiel od poisťovní zisk poskytovateľov nepodlieha zvláštnym obmedzeniam. Rizikom súčasnej podoby transformácie poskytovateľov sú uzákonené väčšinové vlastnícke práva štátu. Je to výsledok obáv, že privatizácia štátnych akciových spoločností by znamenala potlačenie verejného záujmu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane platí, že štát je zlý podnikateľ. Očakávané efekty transformácie sa tak zoslabujú.

Čo je verejná minimálna sieť poskytovateľov

- Podľa zákona minimálna sieť je usporiadanie najmenšieho možného počtu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo všetkých druhoch zdravotníckych zariadení na území vyššieho územného celku alebo na území príslušného okresu, a to v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť. O tom, koľko bude v danej lokalite, zubárov, praktických lekárov, pediatrov, gynekológov, chirurgov či lekární, však nerozhodne trh alebo zdravotné poisťovne, ale nariadením vláda.

Na čo musí vláda prihliadať pri ustanovení minimálnej siete

a) na počet obyvateľov príslušného územia;

b) na chorobnosť a úmrtnosť ľudí na danom území;

c) na migráciu cudzincov;

d) na bezpečnosť štátu.

Čo je verejná sieť poskytovateľov

Podmienkou, aby lekár či zdravotnícke zariadenie boli súčasťou verejnej siete, je zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou.

Verejná a minimálna sieť

* Predstavme si situáciu, keď vláda určí, že minimálna sieť pediatrov v istom VÚC je v počte 50. Každá zdravotná poisťovňa bude musieť mať teda vo svojom "portfóliu" 50 pediatrov. Ktorých konkrétne, určia výberové kritériá (viac v časti o zákone o zdravotných poisťovniach).

Môžu nastať tri prípady:

a) minimálna sieť je menšia ako verejná sieť, lebo v danom VÚC majú poisťovne uzavreté zmluvy napríklad až so sedemdesiatimi pediatrami;

b) minimálna sieť sa rovná verejnej sieti;

c) verejná sieť je menšia ako minimálna, lebo v danom VÚC pôsobí napríklad len 40 pediatrov. V tomto prípade budú musieť ministerstvo zdravotníctva a príslušný samosprávny kraj v spolupráci s lekárskou komorou zabezpečiť v danom VÚC dostatok pediatrov tak, aby bola naplnená minimálna sieť. V prípade, že tam pôsobí dostatok lekárov, ale niektoré poisťovne s nimi nemajú uzavreté zmluvy a nespĺňajú tak podmienku minimálnej siete, ministerstvo a samosprávny kraj im do 90 dní oznámia tých kandidátov na kontrakt, ktorí pripadajú do úvahy.

Ak by však nastala situácia, že verejná sieť je menšia ako minimálna pre nedostatok lekárov, z hľadiska zákona nie je jasné, ako sa s tým úrady vyrovnajú - odkiaľ zoberú chýbajúcich zdravotníckych pracovníkov. Preto skôr možno očakávať, že tam, kde panuje "nominálny" nedostatok lekárov, vláda pri ustanovení minimálnej siete sa bude riadiť reálnou veľkosťou verejnej siete v danej lokalite, aby sa vyhla problémom.

* Poslanci navyše schválili ustanovenie, že minimálna sieť sa nesmie do 31. decembra 2006 zvýšiť ani znížiť oproti dnešnej sieti zdravotníckych zariadení o viac ako 15 percent. Zdôvodnili to vyššou právnou istotou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Okrem toho to znamená, že sa do značnej miery zakonzervujú minimálne na dva roky súčasné zdravotnícke kapacity a zároveň obmedzí rozhodovanie zdravotných poisťovní, s ktorými poskytovateľmi zmluvy uzavrú a s ktorými nie. Dokedy nevznikne dostatok paralelných súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, bude v zdravotníctve nižšia miera konkurencie medzi poskytovateľmi, menší tlak na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zmenší tlak na zmenu správania zdravotníckych pracovníkov - od manažérov cez lekárov až po zdravotné sestry.

Systém kvality

* Poskytovateľ je povinný priamo zo zákona nepretržite zabezpečovať a zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti jednak z hľadiska liečebných postupov a jednak z hľadiska personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Posudzovanie systému kvality majú vykonávať autorizované osoby podľa špeciálneho zákona, konštatuje stručne zákon o poskytovateľoch.

Obmedzenie práva na štrajk

* V prípade, že je bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov, vláda môže rozhodnúť o jeho ukončení.

Komory

* Hoci sa spočiatku v reformnom tíme ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca uvažovalo o postavení komôr ako o dobrovoľných profesijných združeniach bez zákonom definovaných úloh a povinností, čím sa mal výrazne zoslabiť korporativizmus v zdravotníctve v prospech súťaže, návrh predložený do parlamentu bol kompromisom: členstvo nemalo byť síce povinné, počet komôr sa mal znížiť, ale niektoré významné úlohy - ako napríklad vydávanie licencií - im však zostali. Schválený zákon je ešte väčším odklonom od pôvodnej vládnej predlohy, pretože:

1. Vedľa Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej komory zub- ných lekárov, Slovenskej lekárnickej komory a Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek vzniká Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, labo- rantov a technikov.

2. Posilnili sa zo zákona právomoci komôr o:

a) vydávanie potvrdení o splnení podmienok na výkon prí- slušného zdravotníckeho povolania;

b) vydávanie stanovísk k odbornej a etickej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov a dohľad nad riadnym výko- nom zdravotníckeho povolania.

c) Navyše sa zvýšil počet licencovaných činností.

Hlavné úlohy komôr

* Vedú register zdravotníckych pracovníkov.

* Vydávajú potvrdenia o výkone zdravotníckeho povolania na území Slovenska pre príslušné orgány v zahraničí.

* Rozhodujú o vydaní, dočasnom pozastavení a zrušení licencie.

* Spolupracujú so samosprávnym krajom pri tvorbe verejnej siete, ak je verejná sieť menšia ako minimálna sieť.

* Kontrolujú dodržiavanie povinností členov komory.

* Rozhodujú o disciplinárnych opatreniach.

Komu komory vydávajú licencie

Keďže poslanci schválili vznik novej komory, oproti pôvodnému návrhu rozšírili licencované zdravotnícke činnosti. Komory budú vydávať licencie napríklad:

a) zdravotníckym pracovníkom, ktorí vykonávajú samostatnú prax v povolaní lekár, sestra a pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér;

b) na výkon zdravotníckeho povolania - lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, genetik, zdravotnícky záchranár, zdravotnícky laborant, liečebný pedagóg, fyzioterapeut, technik laboratórnej medicíny, farmaceutický laborant.

Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

* Poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti.

* Poskytnúť bez zbytočného odkladu každej osobe neodkladnú zdravotnú starostlivosť a na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej zdravotnej služby poskytnúť súčinnosť záchranke.

* Nemocnica musí pacienta bez zbytočného odkladu prevziať od záchrannej zdravotnej služby.

* Umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

* Umiestniť na viditeľnom mieste cenník zdravotných výkonov uskutočňovaných na žiadosť občana.

* Vydať občanovi doklad o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť a službu.

* Nepretržite zabezpečovať systém kvality.

* Uplatňovať efektívnu liekovú politiku.

* Uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pacientovi.

Dozorné orgány a sankcie za porušenie zákona a povinností

Dozor:

a) ministerstvo zdravotníctva;

b) vyššie územné celky;

c) príslušné komory.

Sankcie:

a) pokuty od 20-tisíc do jedného milióna korún;

b) dočasné pozastavenie licencie alebo povolenia;

c) zrušenie povolenia alebo licencie;

d) disciplinárne opatrenia.

Pri vyčísľovaní celkovej spoluúčasti v zdravotníctve je potrebné brať do úvahy rozšírenosť neformálnych platieb*. Podľa štúdie Svetovej banky a UNAID traja z desiatich respondentov dali pri návšteve nemocnice peňažnú pozornosť, zatiaľ čo pri návšteve u ambulantných lekárov to boli približne šiesti zo sto. Zaujímavá je aj výška takejto pozornosti, pričom až 27 % respondentov odmietlo pripustiť, že zaplatili nejakú pozornosť, z čoho je "možné predpokladať, že pravdepodobne išlo o vyššie sumy". Na základe frekvencie dávania pozornosti pri návšteve zdravotníckeho zariadenia a priemernej výške pozornosti je možné odhadovať, že celková suma neformálnych platieb v zdravotníctve predstavuje minimálne 3,5 mld. Sk, reálne okolo 6,5 mld. Sk. Celková výška (legálnej a neformálnej) spoluúčasti tak v skutočnosti v r. 2002 predstavovala najmenej 14,5% z celkových výdavkov v zdravotníctve.Výška pozornosti

Prie- Min Max Počet % od- merná mietnutí

Zdroj: Svetová banka a UNAID, 2000

* Pod neformálnou platbou sa rozumie korupcia.

Min - minimálna pozornosť v Sk; Max - maximálna pozornosť v Sk; Počet - frekvencia pozorností; % odmietnutí - percento respondentov, ktorí pripustili, že zaplatili nejakú pozornosť za návštevu u lekára, odmietlo odpovedať na otázku, o akú sumu išlo; Priemerná - priemerná výška pozornosti; PAS - primárna ambulantná starostlivosť; ŠAS - špeciálna ambulantná starostlivosť.

Väčšina ľudí podľa prepočtov na medián dáva menej, ako je priemerná pozornosť