Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Reforma zdravotníctva narazila v parlamente na takmer 600 pozmeňovacích návrhov. Do šestice zákonov sa ich nakoniec dostalo takmer štyristo.
Ako zmenili reformu? V čiastkových otázkach sú mnohé prínosom - znamenajú väčší dôraz na kvalitu, zamedzenie bezodplatného "výpredaja" zdravotníckych zariadení zamestnancom, lepšiu kontrolu úradu pre dohľad, zodpovednosť vlády ako celku za zdravotnú politiku, anonymné pôrody.
Samotná reforma je však oproti pôvodnému návrhu iná. V porovnaní s predlohou je v nej viac štátnej regulácie, menej súťaživosti, viac zvýhodňovania nemocníc oproti zdravotným poisťovniam, viac zvýhodňovania všeobecných lekárov v ambulanciách oproti ostatným.
Štát bude mať zo zákona pod kontrolou dve najväčšie poisťovne a nosné zdravotnícke zariadenia. Zároveň bude určovať aj tzv. minimálnu sieť, čím sa ocitne v konflikte záujmov.
Nariadeniami bude určovať výšku spoluúčasti pacientov na uhrádzaní liečebných nákladov, liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych služieb.
Výrazný vplyv na chod zdravotníctva získa navyše cez Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Skúsenosti s fungovaním úradov - ako sú napríklad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Telekomunikačný úrad alebo Úrad pre verejné obstarávanie poukazujú na problémy s ich dostatočným personálnym obsadením kvalifikovanými odborníkmi. Možno očakávať, že podobným problémom bude čeliť aj úrad pre dohľad.
V súvislosti s priplácaním politici zatiaľ nehovoria o konkrétnych termínoch. Do volieb v roku 2006 to však určite nebude. Zatiaľ zostanú zachované 20- a 50-korunové poplatky, ktoré u nás fungujú už viac ako rok a podľa Ústavného súdu nie sú v rozpore s ústavou. Otázne však je, či v rozpore s ústavou nie je schválené riešenie spoluúčasti tak z hľadiska rozsahu, ako aj spôsobu; opozícia podanie na Ústavný súd už avizovala.
Ak na jednej strane má reforma vytvárať tlak na efektívne využívanie zdrojov a zastavenie plytvania, zároveň sa má do zdravotníctva dostávať viac peňazí - cez platby štátu, povinné poistenie a tiež aj cez priame platby pacientov.
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac občanov ubezpečuje, že po spustení reformy by už nemali priplácať viac ako teraz. Ak si však teraz nepriplácajú na liečebné náklady, reforma túto možnosť už predpokladá.
To, či sa vyššie zdroje prejavia aj vo zvýšenej kvalite, v znížení korupcie, ochotnejšom zdravotníckom personáli, ukáže až budúcnosť.
Reformné zákony vstúpia do platnosti v januári budúceho roka. Rok 2005 bude prechodným obdobím, prvé zmeny v chode nemocníc a ambulancií podľa odhadov by pacienti mali pocítiť až v roku 2006.
Cieľom prílohy denníka SME nie je poskytnúť vyčerpávajúci obraz o schválenej reforme, napokon vzhľadom na jej obrovský rozsah to ani nie je možné, ale predstaviť jej základné stavebné prvky, pomôcť občanom pri orientácii a zároveň upozorniť na niektoré "úzke miesta" reformy.
