FOTO - SPI INTERNATIONAL
Označiť Bodysong ako umelecký dokument je veľmi nepresné. Lenže na výstižnejšie pomenovanie nám asi chýbajú slová. Pretože Pummell vlastne nič nenakrútil. Namiesto toho recykloval. Jeho snímka v mnohom pripomína diela Fera Guldana, koláže z použitých, nepotrebných, vyhodených vecí, ktoré nielenže ožívajú, ale sú aj nositeľmi novej kvality.
Vo filmovom svete priznane nadväzuje na klasika meditatívno-reflexívnych snímok Godfreya Reggia a o čosi skrytejšie na Petra Greenawaya. No Reggio, ktorý úzko spolupracuje s minimalistickým skladateľom Philipom Glassom, nakrútil pre svoje filmy Koyaanisqatsi, Powaqqatsi a Naqoyqatsi nové obrázky. Zaujíma ho predovšetkým téma vzťahu človeka k prírode, k svetu, pričom si divákov získava skôr krásou, estetickým pôžitkom a aj sklonom k monumentálnosti.
Pummel zasa svojou bezprostrednou a neštylizovanou drsnosťou obrazu, experimentovaním s obrazom i so skladbou rôznorodého materiálu, žánrov, kvalít i poetík pripomína Greenawayove zrelšie diela, najviac azda najnovšiu sériu The Tulse Luper Suitcases. Ak Reggiove filmy sú viac modlitbou, Pummell sa rúha na Greenawayov spôsob. Nič mu nie je sväté, všetko je preňho dosť dobré.
Nájdeme tu útržky z klasických filmových diel pospájané s hrubozrnnou pornografiou i s odpornými sniff snímkami. Nacistickú propagandu vedľa školských výukových filmov. Naivné amatérske domáce kinečko popri mikroskopických záberoch. Je tu skrátka všetko, ale nie chaoticky navŕšené bez ladu a skladu.
Pummell dokázal poskladať materiál tak, aby vytvoril rytmus, tempo i určité vnútorné napätie. Snímka sa klenie od oplodnenia vajíčka spermiou cez pôrod, životné fázy až po smrť a rôznorodé názory na posmrtný život - ako oblúk, alebo vari ako had požierajúci vlastný chvost späť k nastávajúcej matke.
Film je súčasť rozsiahlejšieho projektu. Neoddeliteľne k nemu patrí webová stránka www.bodysong.com. Dielo je zacielené tak, aby na každého diváka pôsobilo čo najhlbšie.
Tak ako bezbožný doktor Frankenstein povolal k životu monštrum, poskladané z rôznych tiel, oživil Simon Pummell strihom, skladbou a v neposlednom rade aj hudbou lídra skupiny Radiohead Jonnyho Greenwooda, dielo zostavené zo zvyškov iných diel. Tisícok rôznorodých čriepkov dovedna vytvára zrkadlo, v ktorom chtiac-nechtiac napokon vždy uvidíme sami seba.
Autor: MILOŠ ŠČEPKA
