Istý čas sa živil aj ako tvorca reklamných šotov a videoklipov, jeho krátke filmy získali desiatky prestížnych ocenení. Pummellov prvý celovečerný film má názov Bodysong. Tento umelecký dokument je u nás uvádzaný v rámci projektu Filmostrada.

Čo vás inšpirovalo na film Bodysong?

Dve veľmi rozdielne cesty. Prvá sa predo mnou otvorila, keď som si uvedomil, že na mňa oveľa hlbšie vplývajú filmy, ktoré vidím v nemocniciach, v školách, na internete ako to, čo ponúka bežný repertoár kín. Musel som si položiť otázku, aké filmy budú najvýstižnejším svedectvom o našom živote a našom období o päťsto rokov. Budú to pravdepodobne snímky, odrážajúce dnešok veľmi dôkladne, vzrušujúco, hoci nebudú pekné na pohľad. Druhým faktorom bolo narodenie môjho syna - absolútne jedinečná, osobná, úžasná skúsenosť.

Súčasťou vášho projektu je okrem filmu aj webová stránka. Prečo?

Film približuje udalosti s najmenším možným odstupom, web je miestom, kde každý môže odhaliť svoj vlastný individuálny príbeh. Vzrušuje ma konflikt rôznych druhov rozprávania. Základom projektu je síce silný archetypálny mýtus, lenže ten sa skladá z mnohých individuálnych príbehov, ktoré sprístupňuje webová stránka.

Ako sa Bodysong rodil? Bola skôr hudba Jonnyho Greenwooda alebo vaše obrázky?

Rozhodli sme sa vytvárať obrazovú a zvukovú stopu organicky. Pracovali sme paralelne, vymieňali sme si súbory s novými zábermi a novou hudbou, premýšľali sme nad ich kombináciou. A ešte predtým sme s Jonnym veľmi dlho debatovali o citovej línii filmu, o pocitoch, ktoré by mal v publiku vyvolávať, o záberoch, o príbehu.

Chcete Bodysongom rozprávať len o ľudskom živote, alebo aj o niečom viac - o histórii, kultúre, svete, vesmíre?

Pokúšam sa len veľmi jednoducho vyrozprávať archetypálny oblúk ľudského života. Lenže práve ten sa dotýka všetkých oblastí, ktoré ste vymenovali.

A aký bol, či presnejšie je, ten váš život?

Ako dieťa som navštevoval veľa rôznych škôl v mnohých končinách Veľkej Británie. V Oxforde som študoval anglický jazyk a literatúru. Po absolvovaní univerzity sa pracoval v reklame, ale prácu som nechal pre štúdium filmu na Royal College of Art v Londýne. Určitú pozornosť vzbudil môj film Surface Tension. Všimli si ho aj majstri filmovej animácie bratia Quaiovci, ktorí sa rozhodli pomôcť mi v profesionálnych začiatkoch.

Dá sa povedať, že Quaiovci boli vaším najväčším vzorom?

Pracoval som v rozličných médiách, veľký vplyv na mňa mala literatúra. Keď som zistil, že niečia práca na mňa silno pôsobí, usiloval som sa spoznať ju čo najlepšie. V súčasnosti donekonečna pozerám všetky Hitchcockove filmy a diela Alana Resnaisa.

Veríte, že jestvuje niečo ako "typický život"?

Nie, ale verím v archetyp života. Sú to práve tie silné osobné momenty, ktoré prežíva každý sám, ale všetci rovnako.

Akú rolu hrá vo vašom živote viera?

Verím, že vymedzuje ľudské aktivity.

Má Woody Allen pravdu, keď tvrdí, že sex a jedlo sú vždy dobré na obveselenie?

Allen to síce hovorí, no sám strieda komédie s tragédiami, takže kritici tvrdia, že je ovplyvnený Bergmanom. Preto si myslím, že Allen chcel povedať: sex a jedlo sú tragické a smiešne.

Čo je vaše najdôležitejšie životné poznanie?

Pochopil som, že som len jednou z mnohých častí veľkého príbehu - možno odsek, možno že len veta. Mohol by som ísť ďalej: slovo, hláska, ale ak si môžem vybrať, rád by som bol aspoň vetou.

Usilujete sa rásť, zdokonaľovať? A ste v tom úspešný?

Mojím úspechom je už samo úsilie zdokonaľovať sa. Často je to môj jediný úspech, ale aj to sa ráta.

Znamená to, že je pre vás život ťažký?

Určite, ale nie viac ako pre ostatných. Pravdepodobne menej ťažký ako väčšina iných životov.

Máte svoju osobnú životnú filozofiu?

Pozrite si Bodysong.