Najstaršia fotografia v kronike MMM: zrodila sa tesne pred štartom premiérového ročníka 28. októbra 1924 na štarte blízo Turne. FOTO - ARCHÍV MMM
KOŠICE - Maratón je dlhá-predlhá trať. Ľudia, ktorých očaril, však neboli schopní len vytrvalostných, ale aj priam šprintérskych výkonov. Kto si nechce vyvrátiť presvedčenie, že žijeme v takej rýchlej dobe, aká tu ešte nebola, nech ďalej nečíta.
Pionierovi novovekých olympiád Pierrovi de Coubertinovi koncom predminulého storočia stačili dva roky, aby svet presvedčil, že vyše 40-kilometrový beh nielenže zdraviu neškodí, ale patrí aj do olympijského programu.
O tri desaťročia trom košickým nadšencom na čele s Vojtechom Braunom-Bukovským to isté v národných podmienkach trvalo tri mesiace.
V júli 1924 ich očarila parížska olympiáda, zvlášť maratónsky beh. Uprostred augusta na ich podnet východoslovenský a podkarpatský okrsok atletickej únie začal zvažovať, či taký beh neusporiadať aj v Košiciach. V posledný deň mesiaca už zorganizoval generálku v podobe behu na 30 km a štyri dni po nej zoštylizoval propozície. V najbližší štátny sviatok - 28. októbra 1924 - mal maratón slovenskú premiéru. V dvetisíc štvrtom bude tri mesiace po olympiáde na svete horko-ťažko hodnotenie slovenskej účasti na nej...
Vlani 73., v nedeľu 81. ročník
Vlani sa v Košiciach bežal maratón s poradovým číslom 73. Na nedeľu je ohlásený osemdesiaty prvý. Na východe sa skôr brieždi, ale zasa nie tak, aby tam za jeden rok ubehlo osem.
Organizátori svoje podujatie ostaršili. "Do našej histórie sme začlenili aj vojnové ročníky, ktoré sa uskutočnili v období, keď boli Košice súčasťou horthyovského Maďarska," vysvetľuje riaditeľ podujatia Branislav Koniar. "Diskusia o tom trvala prakticky celé posledné desaťročie. Teraz dozrela doba na pokojné riešenie."
Športový publicista Miroslav Hazucha, autor poslednej publikácie o dejinách košického maratónu, tvrdí, že prvý opatrný pokus zaznamenal v médiách už v roku 1970. "Rozhodujúce však boli posledné roky, keď sa do diskusie zapojili aj historici," dodáva.
V roku 1938 organizátori maratón na poslednú chvíľu pod vplyvom politických udalostí odvolali. K poltuctu bežcov sa informácia nedostala - pricestovali do Košíc. Maďarsko s Košicami získalo koncom tridsiatych rokov aj jeho maratón. Jeho atletický zväz organizáciou podujatia v roku 1939 poveril Košický atletický klub. O rok však namiesto neho sám zorganizoval "krajinské majstrovstvá" - v Budapešti. Podujatie sa však neujalo a v rokoch 1941 - 1944 sa maratón zasa bežal v Košiciach.
Zarátali aj neuskutočnené
Na vojnových ročníkoch sa zúčastnilo 183 vytrvalcov. To, že sú súčasťou histórie podujatia, nech sa konali za akýchkoľvek okolností, ťažko spochybňovať.
Košickí organizátori mali právo pripísať svojmu maratónu päť ročníkov. Z horlivosti ho však postaršili aj o dva ďalšie, ktoré sa evidentne neuskutočnili (1938 a 1940). A to nielenže nie je bežné - je to úplne neobvyklé.
"Vychádzali sme z toho, že oba ročníky sa neuskutočnili iba preto, že zasiahla vyššia moc," vraví riaditeľ Koniar. "Navyše sme našli analógiu v olympiádach."
Olympionici však číslujú olympiády (štvorročia), nie počty olympiád - hovoria o hrách tej a tej olympiády, to je rozdiel.
Košický maratón má skvostnú históriu. Štartovali na ňom najväčšie hviezdy disciplíny povojnovej éry - vrátane oboch maratóncov s olympijským double (Bikila a Cierpinski). Dodnes ho zdobí výborná organizácia a vzhľadom na obrovskú konkurenciu aj tradične slušná konkurencia. Z tých, ktoré sa dodnes a pravidelne uskutočňujú v Európe, mu nemôže konkurovať žiadny - zrodom starší anglický vo Windsore má históriu deravú ako ementál, posledné dva roky sa ani nebežal.
Podujatia-legendy nepotrebujú násilné postaršovanie.
Svetové esá na MMM
Juan Carlos Zabala: Argentínčan vyhral v Košiciach v r. 1931 svoj premiérový maratón a o rok sa v Los Angeles stal olympijským víťazom.
Sergej Popov: majster Európy, rodák z Irkutska, držiteľ najlepšieho svetového výkonu pred Bikilom, vyhral v r. 1959 a o štyri roky dobehol druhý.
Abebe Bikila: legendárny Etiópčan triumfoval v Košiciach v r. 1961 medzi svojimi dvoma olympijskými víťazstvami - v Ríme 1960 naboso a v Tokiu 1964 vmaratónkach.
Leonard Edelen: chýrny Američan, krátky čas aj svetový rekordér, skončil na MMM 1962 druhý, ale o rok vyhral v traťovom rekorde 2:15:09.
Derek Clayton: Austrálčan, ktorý držal najlepší svetový výkon v r. 1967-81 (!), dobehol na MMM 1970 až piaty.
Ron Hill: britský majster Európy 1969 doplatil na riskantné tempo v nečase: v r. 1974 dobehol až na 28. mieste.
Waldemar Cierpinski: Nemec ako druhý v histórii (po Bikilovi) vyhral dva olympijské maratóny po sebe (1976 a 1980), ale v košickej bilancii má ako najlepšie dve tretie miesta (1974 a 1977).
Kde bolo najviac maratónov
Počet Mesto premiéra
107 Boston (USA) 1897
82 Windsor (V. Británia) 1909
79 Yonkers (USA) 1907
78 Košice (Slovensko) 1924
68 Durban (JAR) 1927
