Pri úteku za slobodou museli muži, ženy i deti prekonať trojmetrový plot západonemeckého veľvyslanectva v Prahe, stále menej strážený Verejnou bezpečnosťou. FOTO - ČTK
Vlna vysťahovalectva z Východu na Západ Nemecka pokračuje aj po pätnástich rokoch. Podľa štúdie z konca roka 2002 je dokonca rovnako dramatická ako pred zánikom Nemeckej demokratickej republiky. Zmenili sa len dôvody: východní Nemci už neutekajú za slobodou, ale za lepším živobytím.
Nová explózia vysťahovalectva sa datuje od roku 1998. Z východu krajiny odišlo podľa analýzy o migrácii v roku 2001 až 200-tisíc ľudí. Na konci starého režimu to bolo len desaťtisíc ľudí ročne.
Štúdiu si dala vypracovať najľudnatejšia a najvýznamnejšia východonemecká spolková krajina Sasko a prvýkrát v nej zisťovala aj príčiny odchodu.
Najviac ľudí odišlo za lepším zamestnaním, a to napriek tomu, že doma prácu mali a nepatrili k18 percentám nezamestnaných. Druhú časť lákala mzda, ktorá je na západe krajiny stále vyššia ako na východe. Východonemeckých politikov najviac znepokojuje, že odchádzajú vzdelaní ľudia, z ktorých viac ako polovica ešte nemá 30 rokov.
Alarmujúce čísla nemusia znamenať zmenu k horšiemu. Dokazujú, že východ Nemecka sa mení a ľudia začínajú využívať ponúknutú šancu. Denník Bild tvrdí, že tým vyvracajú zažité predsudky západných Nemcov, ktorí si aj pätnásť rokov po páde berlínskeho múra myslia, že východní Nemci sú leniví a nepružní.
Podľa Bildu pritom viac ako 70 percent z nich zmenilo po prevrate prácu, pól milióna pravidelne dochádza za prácou na západ krajiny a ročne odpracujú o 108 hodín viac ako ľudia na západe krajiny.
A hoci sú dnes mnohí nespokojní s porevolučným vývojom a v Sasku a Brandebursku dali nedávno svoje hlasy hnedým i červeným extrémistom, podľa Bildu si iba 4 percentá z nich želajú návrat starého režimu.
Najnovšia Správa o stave nemeckej jednoty, ktorú minulý týždeň schválila nemecká vláda, konštatuje, že prvýkrát po troch rokoch rástlo východonemecké hospodárstvo rýchlejšie ako západonemecké. Len v Sasku založili v prvej polovici roku 2004 viac ako štyristo nových firiem. A každá z nich vytvorila pracovné miesta.
Zatiaľ sa to síce na zamestnanosti neprejavuje, sľubuje to však zmeny do budúcna. Až potom sa zrejme uzavrie kruh a počet utekajúcich východných Nemcov začne klesať. Zatiaľ však nikto nevie povedať, ktoré výročie pádu berlínskeho múra budeme oslavovať.
CHRONOLÓGIA
2. máj 1989 - Maďarsko začalo búrať hraničné opevnenia na hranici s Rakúskom.
4. jún - V Poľsku zvíťazilo vo voľbách nezávislé robotnícke odborové hnutie - Solidarita Lecha Walesu.
8. august - viac ako 130 občanov NDR žiada na stálom zastúpení Nemeckej spolkovej republiky vo východnom Berlíne o možnosť vycestovať na Západ. Krátko potom obsadzujú stovky utečencov aj západonemecké veľvyslanectvá v Budapešti, Prahe a Varšave.
18. august - V maďarskom Šoprone využilo 600 východných Nemcov pri príležitosti paneurópskeho pikniku dočasné otvorenie hraníc a utieklo z krajiny.
10. september - Maďarsko povolilo východným Nemcom voľný prechod do Rakúska, čím jednostranne vypovedalo dohodu uzavretú s NDR v roku 1969. Toto opatrenie umožnilo vyše 51 000 osobám odchod na Západ.
25. september - Okolo 8000 osôb demonštrovalo v Lipsku. Bola to najväčšia demonštrácia od roku 1953.
30. september - Viac ako 4000 osobám, ktoré sa uchýlili na ambasáde v Prahe, povolili vstup do NSR.
18. október - Erich Honecker sa vzdal najvyšších funkcií, nahradil ho Egon Krenz.
4. november - Vo východnom Berlíne demonštrovalo milión osôb. Nepokoje narastali i v ďalších mestách.
9. november - NDR povolila svojim občanom odchod na Západ. Padol berlínsky múr. (tasr, mim)
