ť ako pravú ruku riaditeľa STV Richarda Rybníčka. Nie je však jeho hovorcom ani asistentom, je členom topmanažmentu Slovenskej televízie. Branislav Záhradník.

Pri vašom nástupe do krízového manažmentu STV sa ľudia z médií dozvedeli, že ste boli členom ústrednej rady SDKÚ a poslancom VÚC. Čím ste pôvodne?

Vyštudoval som žurnalistiku, doktorát som si urobil na katedre propagácie. Ešte počas školy som začal podnikať v oblasti reklamy a polygrafie. To platilo do okamihu, kým mi Richard Rybníček neponúkol spoluprácu v STV. Je o mne známe, že sa pohybujem aj v prostredí komunálnej politiky.

Do akej miery sa dá členstvo v ústrednej rade SDKÚ považovať za komunálnu politiku?

Nedá, ale do ústrednej rady ma zvolili v novembri 2002, a kým som sa v nej pre ponuku z STV vzdal členstva, ani raz nezasadla.

Richard Rybníček sa za vás hneď postavil so slovami, že vás pozná už desať rokov. Odkiaľ sa poznáte?

Ľudia, ktorým som prekážal, mali zrejme pocit, že môj príchod do Richardovho tímu je politickou dohodou, čo aj chápem. Nikdy som však nebol špičkovým funkcionárom SDKÚ, pohyboval som sa v samospráve Bratislava-Karlova Ves. Tam ľudia volia občana, stranícka príslušnosť pre nich nie je taká dôležitá.

A odkiaľ sa poznáte?

Poznáme sa ešte z čias mládežníckej politiky. Richard bol v partii s Danom Lipšicom, Mirom Wlachovským a Mišom Vašečkom v Občiansko-demokratickej mládeži Slovenska. Je to už desať rokov.

Aj ste spolupracovali?

Nie. Po revolúcii v 90. rokoch sme však o sebe vedeli a boli sme generácia, ktorá mala podobné predstavy o tomto štáte a občianskej spoločnosti, ktorá sa začala rodiť. Potom sme sa dlho nevideli, ale ja som vnímal jeho cestu a on moju.

Tým, že ste teraz na verejnosti vnímaní ako tandem, pozabudlo sa v súvislosti s vami na politiku, v krízovom manažmente máte na starosti styk s médiami.

Pomenovanie krízový manažment prestalo byť opodstatnené okamihom Nového začiatku STV v januári, dnes sme už len manažment. Áno, mám na starosti styk s verejnosťou, teda médiami, PR aktivity, vyjadrujem sa za televíziu, a tak ma ľudia vnímajú. Moja pôsobnosť v STV je však, pravdaže, širšia. Patria k tomu aj kampane a partnerstvá STV a všetko, o čom priamo manažment a aj môj hlas rozhoduje.

Najväčšie obavy boli, aby ste nevstupovali do spravodajstva. Dá sa to na pozícii manažéra? A pri vzťahu, ktorý s Rybníčkom máte, z čoho pramení aj istý vplyv?

Vďaka tomu, že informujem médiá, ma označujú za živý štít, Rybníčkovho mediálneho bodyguarda, za človeka s vplyvom na riaditeľa. Netajíme sa, že po tom ťažkom období a intenzívnej spolupráci sme vytvorili tandem a máme rovnaké, predebatované názory na koncepciu. Myslím si, že sa do mnohých Richardových postojov a názorov viem vcítiť, tuším, aké myšlienkové pochody sa v jeho hlave odohrávajú. Aj preto si často dovolím reagovať len na základe veľmi krátkej konzultácie.

Okrem predpokladateľných káuz o súdoch, dlhoch, výmenách moderátorov, vás však novinári oslovujú, aby ste sa vyjadrili aj k otázkam, ktoré ste so svojím šéfom nekonzultovali.

Zo začiatku sme museli myšlienkové vlny ladiť. Som však pri všetkých poradách a viem, čo chceme, potrebujeme a musíme tlmočiť smerom k médiám a verejnosti. Novinárov som upozornil, že nie som hovorca riaditeľa ani STV, že nehovorím to, čo mi prikázali, ale čomu som zaviazaný aj ako člen manažmentu. A to je ešte zodpovednejšia poloha, lebo som sám pri rozhodnutiach, hlasujem, vysvetľujem teda aj svoje skutky. Hovorca totiž môže niekedy povedať aj to, že bol zle informovaný. Ja nie.

Bol niekedy riaditeľ s vašimi vyjadreniami nespokojný?

Za ten rok a pol sa to nestalo. Niekedy sa pri pohľade na niektorý článok opýta, ako to prebiehalo. Napísaný článok totiž neraz vyzerá inak ako informácia, ktorú som dal. Richard je však novinár, pozná mediálne prostredie a neprekvapuje ho to, len zaujme.

A z druhej strany? Nevyčítali ste mu niekedy, že vy by ste niektoré informácie podali diplomatickejšie a lepšie ako on?

Nepamätám si, že by k tomu došlo, vnútornú taktiku máme podobnú. Jeho pozícia sa nemôže rozdrobiť v desiatkach vyjadrení, ale treba, aby sa osobne vyjadroval k zásadným témam a problémom.

Ako k rómskemu sitkomu?

(Smiech.) Toto zásadné vyjadrenie vzniklo vďaka jedinej otázke na tlačovke k programu SuperStar.

Poznáte navzájom svoje partnerky a rodiny?

Richard pozná moju partnerku, sám je bez partnerky, takže logicky ja jeho partnerku nepoznám. Poznám však jeho rodičov a brata. Za ten rok a pol, najmä v čase, keď sme prepúšťali veľa ľudí a boli na 6. poschodí takmer zabarikádovaní, žili sme tu v extrémne zvláštnych podmienkach a prebrali sme aj osobné vzťahy. Hlavne v tom nepriateľskom naladení to bolo dôležité. Občas sme odišli mimo budovy len preto, aby sme zacítili podporu, ktorej sa nám dostalo len vonku, od verejnosti.

V tých extrémne zvláštnych podmienkach ste mali v krízovom manažmente aj nejaké ženy?

Boli v ňom štyri ženy a často sme sa o ne dosť báli.

A koľko je ich v manažmente dnes?

Dnes sú medzi nami dve ženy. Štruktúra manažmentu sa zmenila.

Ste stále radovým členom SDKÚ?

Áno, ale nikoho svojimi názormi nemanipulujem. Nemám záujem hovoriť do spravodajstva.

Dá sa to pri tak úzkom kontakte s vedením inštitúcie, pre ktorú by malo byť spravodajstvo vlajkovou loďou?

Dá, lebo televízia je veľmi viditeľný organizmus a divák každý deň vidí výsledok na obrazovke. Raz do týždňa sa na porade manažmentu stretnem so šéfom spravodajstva, kde sa riešia technické problémy. V poslednom čase som sa vyjadroval aj k forme, ako má spravodajstvo vyzerať, o zmenách v štúdiu či moderátoroch som informoval médiá, ale do obsahu nezasahujem. Bola by to medvedia služba pre SDKÚ.

Sám ste svoje účinkovanie v komunálnej politike definovali ako otázku občianskej úlohy. Zotrvávate v komunálnej politike a na tomto názore?

Áno. Keď mi dali občania dôveru, je to záväzok.

Máte na to vôbec čas?

To je najväčší problém, ale nájdem si ho. V komunálnej politike pre mňa funguje hnací motor, že tam vidieť výsledok. Ja som exekutívny typ, neviem si predstaviť, že by som sedel v parlamente, ale viem si predstaviť, že by som bol starostom nejakej mestskej časti. Tam rozhodujete a dôsledok rozhodnutia vidíte. To je to, čo sa mi páči. Straníckosť tam ide trochu bokom, dôležitejšie sú praktické skúsenosti.

Ste politicky aktívny a politicky cítiaci človek. Nechceli ste aspoň trochu zasiahnuť do toho, aby STV pred referendom o vstupe do únie a prezidentskými voľbami informovala lepšie, akčnejšie, viac? Napokon, STV si za to vyslúžila výraznú kritiku. Nezdalo sa vám, že by to chcelo trochu viac vysvetlenia občanom?

Čelili sme veľkej kritike. Časť kritiky som vnímal tak, že nie je mienená vecne, že politici jednoducho chcú byť na obrazovke. Na druhej strane som vnímal legislatívne bariéry, ale ako človek a žurnalista sa musím priznať, že som mal aj pocit, že by sme niektoré veci mohli robiť akčnejšie aj lepšie.

Výsledok bolo vidieť na obrazovke aj vo voľbách. Politici niektoré médiá označili za zodpovedné za nízku účasť voličov. Nemyslíte si, že hoci zodpovedné za to byť nemusia, ale mohli výraznejšie pomôcť?

Urobiť zodpovednými len médiá je hrozné zjednodušenie. Každý, kto je bez viny, nech hodí kameňom. Bolo by odo mňa trápne, keby som sa tváril, že sa veci nedali urobiť lepšie. Zastal by som sa však médií ako takých, kľúč k úspechu nebol len v nich. Novinári sú strážni psi demokracie. Nemusia robiť politikom PR, ale musia ich strážiť a investigatívne pátrať. Najviac nám vyčítali, že nerobíme okrúhle stoly. Po výsledkoch sledovanosti môžem s ľahkým svedomím povedať, že tých homo politikus, ktorých zaujímajú, je minimum.

S podnikaním ste skončili?

Nefigurujem v žiadnom aktívnom štatutárnom orgáne, čo by bolo v rozpore s mojím postavením v STV.

Podľa výpisu v obchodnom registri sú však firmy, kde figurujete, činné.

Nevidel som dôvod, prečo trvať na zatvorení fungujúcich firiem, kde sú zamestnaní ľudia. Napokon, do STV som neprišiel na doživotný mandát.

Aký je pre človeka dôvod prestať podnikať a ísť do štátnej firmy?

Veľakrát som si tu položil otázku, prečo som sem vlastne išiel.

A prečo?

Povedať, že to bola výzva, by znelo ako fráza. Ako som sa priblížil k tridsiatke, začal som uvažovať, čo ďalej. Podnikal som od školy, v istom momente som v podnikaní dosiahol úspech, vytvoril si materiálne zabezpečenie, nezávislosť. Je to hranica.

Zaváňa to mystickými Kristovými rokmi.

Vnútorne som sa pýtal na tieto veci, keď prišla ponuka od Richarda. STV bola veľká výzva. Veľa horších verejných inštitúcií nebolo. Zdevastovaná značka, apatia verejnosti, finančné a organizačné problémy. Mať šancu byť účastný na projekte, ako to zmeniť, som si nenechal ujsť. Keby však nebola STV v takejto kríze a ak by sa s tým nespájal projekt radikálnej reformy, tak do toho nejdem.

Veľa priateľov ste tou reformou asi nezískali.

Nazývali nás čistiacou čatou. Reforma sa nedala robiť postupnými krokmi. Považujú nás za veľmi tvrdý manažment. Predtým bol však manažment televízie často v područí tlaku vonkajšieho prostredia. Objednával veľa dobre znejúcej pôvodnej tvorby, ale televízia na to doplácala.

Vás považujú za odporcov pôvodnej tvorby.

Áno, a nie je to pravda.

A aký máte vzťah k umelcom?

Za čas pôsobenia v STV sa môj vzťah k tejto skupine ľudí výrazne zhoršil. Akoby im nešlo o to, v akej kondícii bude perspektívne a výhľadovo táto televízia, ale koľko z nej každý rok môže prísť na ich účet. Bez chvíle ich trpezlivosti však ťažko tak ozdravíme systém, aby to bolo v budúcnosti možné. Táto netrpezlivosť sa nemôže merať s prízemnou nervozitou zo splátky auta na lízing, STV a možnosť práce v nej je predsa len na dlhší čas. Pre nich však nie je dôležité, aby tu bol manažment, ktorý pozná limity a vie veci rozumne spravovať, ale stačí, aby bezhlavo objednával. My nebudeme vyrábať viac, ako na čo máme peniaze. Tým sme neprijateľní.

Nezačal sa celý problém s nespokojnosťou nedostatku pôvodnej tvorby aj tým, že ste prestali platiť tantiémy? Najmä, keď zo zákona by sa to celkom patrilo.

Televízia pri našom nástupe dlhovala hercom milióny. Zaviazali sme sa, že ich zaplatíme, a urobili sme to rýchlo. Dnes je pravda, že s externým prostredím nastavujeme vzťahy na iné parametre, a to dosť tvrdo, ale len pre možnosť a nemožnosť televízie. Žiaľ, klíma dospela do obojstranného nepriateľstva.

STV bola spolu s JOJ výrazným iniciátorom peoplemetrov. Neoľutovali ste ešte? Prečo, ako veľmi a načo vôbec majú výsledky zaujímať verejnoprávnu STV?

Neoľutovali. Pôvabné je, ako sa začalo hodnotiť, že peoplemetre znížili sledovanosť istých programov alebo staníc. Ony ju neznížili, ukázali ju v reáli. Je to pre nás všetkých výzva, mediálny trh sa týmto počinom dramaticky a absolútne zmení. Vo všetkom.

Pre slovenské televízie je najšokujúcejšie, že percentá sledovanosti sa nepreliali z jednej stanice na druhú, ale že sledovanosť odišla do Čiech. Ide asi o dvadsať percent. Kto má káblovú televíziu a má rád šport, reklama v powerbreakoch pri sledovaní MS v hokeji na STV sa prepla na ČT, kde bolo vidieť replay, a diváci sa viac nevrátili. Ak by ste takto pokračovali, pri nižšej sledovanosti túto drahú reklamu nepredáte a spravili ste si medvediu službu. Nepovedú kroky reklamných agentúr do českých televízií?

Je ťažké určiť, či sú to ojedinelé správy od nespokojných divákov, alebo je to naozaj masívny jav. Ak sa ukáže, že nám naozaj odchádzajú veľké percentá divákov pre reklamu, aj tento krok budeme musieť zvážiť.

Zlé správy sa televízie dozvedeli aj o spravodajstve. Myslíte si, že nízka sledovanosť sa dá vyriešiť výmenou moderátorov?

To je zasa len bulvárny posun v informovaní, lebo chystáme mnoho iných krokov, ktoré však asi nie sú na medializáciu až také zaujímavé. Meníme formu, prebuduje sa aj redaktorská časť spravodajstva. Zmeny v spravodajstve sme chystali bez ohľadu na výsledky, o ktorých ma zatiaľ viaže mlčanlivosť, aj keď sa už všeličo v tlači objavilo. Cez letnú vysielaciu štruktúru sa zväčša vždy na jesennú štruktúru pripravujú vylepšenia a zmeny.

Nemáte dojem, že televízie si medzi sebou vymieňajú stále tých istých ľudí a neraz ako argument kvality označujú skúsenosť? Neskrýva sa za skúsenosťami akurát skostnatenosť ľudí, čo robia roky to isté, ale volajú sa profesionáli?

Chceli by sme, aby pracovať v spravodajstve STV bolo pre novinára vrcholom kariéry. Je pravda, že je nesprávne zamieňať si skúsenosť za skostnatenosť, často práve erudícia je brzdou, že nechceme prijímať nové metódy a postupy.

Tlačené médiá na to dávno prišli a vychovávajú si ľudí bez ohľadu na diplom zo žurnalistiky. Čo vy a mladé nezaťažené mozgy?

V spravodajstve je ešte okrem jazyka aj reč, kamera. Treba „ľahké ústa", aby aj zložité veci boli podané zrozumiteľne, ale nie príkro, aby sa nestratila verejnoprávna dôveryhodná hodnota, ktorú napriek akejkoľvek terajšej kritike po dlhých rokoch budujeme.

Aj STV už začala s tým, že svojich moderátorov propaguje. Prečo to robíte?

Presadzujem dravé propagovanie tvárí, ktoré sa bude líšiť od komerčných staníc možno len modifikovaným obsahom. Pokojne spolupracujeme s bulvárom, mnohí mi s patetickým výrazom vyčítajú, ako to môžeme. STV je televízia a tiež je to šoubiznis a aj bulvárne médiá sú pre nás partnermi, ktorí nám pomáhajú propagovať naše relácie a moderátorov. Určite však nebudeme nútiť moderátorky fotiť sa hore bez v bazénoch, kde je údajný paparazzi priamo v priestore. Zachováme isté hranice. Keď však úchylák obťažuje Andreu Vadkerti, treba sa s tým podeliť, aby si ľudia s obavou každý deň jej šou pre istotu zapli a presvedčili sa, že jej nič nespravil. (Smiech.)

Nebránia sa moderátori?

Niektorí túto filozofiu odmietajú. Berú sa ako nedotknuteľní, k iným novinárom sú až povýšeneckí. Odznova im vysvetľujem, že je to súčasť ich práce. Ak budú na trhu predávať zeleninu, garantujem im, že nikto nebude zvedavý na ich súkromie a vzťahy, ale potom budú musieť robiť v záhrade, nie v televízii. Spolupráca s bulvárom je ako kŕmenie krokodíla. On sa určite čas od času od hladu vynorí. Ak ho nenakŕmite mäsom, nepodhodíte mu ho, tak vám od hladu zožerie nohu. Krokodíla treba kŕmiť mäsom, nie vlastnými nohami.

Prečo sa potom rozhodnete niekoho ako je ani nie moderátor, ale herec Michal Dočolomanský, ktorého medializácii učiť netreba, pre účinkovanie na inej stanici, vyhodiť?

Michal Dočolomanský u nás nehral, bol moderátor. Išiel ako naša tvár do inej relácie inej stanice a my sme dopredu očakávali len informáciu o tom. Musím povedať, že spoluprácu sme ukončili aj z preventívnych dôvodov. Zanedlho by nám mohol hociktorý zamestnanec argumentovať, že ani on nás nepovažoval za potrebné informovať, lebo však ani Michal Dočolomanský nemusel. Pán Dočolomanský však náš postoj zobral absolútne profesionálne.

Po Novom začiatku v januári ste už v septembri v novej štruktúre porobili zmeny. Ktoré programy naplnili vaše očakávania a ktoré majú poslednú šancu chytiť sa?

To, čo nenaplnilo očakávania, je preč. Tie relácie, kde sme pristúpili k zmenám, majú poslednú šancu.

Nemôžete byť konkrétnejší?

Prestali sme vysielať MM show, zmeny sme urobili v reláciách Zmenáreň, Extra, skrátili sme SOS, trochu sme preformovali Ranč. Očakávania naplnili všetky veľké projekty - Pošta pre teba, Svadba snov, Vadkerti talkšou, Superkvíz. Teraz už však vieme aj peoplemetrové výsledky a zrejme sa dožijeme istých zmien aj v týchto reláciách. Konkrétnejší budem po 16. októbri.

Od septembra rozpútali vďaka príchodu reality šou všetky stanice televíznu vojnu. Aká bude táto vojna?

Vďaka tomu, že STV kúpila SuperStar, konečne uvidia diváci reality šou aj u nás. A na všetkých staniciach. Bol to spúšťací mechanizmus. Bude to vojna o diváka. SuperStar však nie je typická reality šou, má totiž presné scenáre a presné pravidlá.

Akú sledovanosť od SuperStar očakávate?

Po liečbe peoplemetrami by som hovoril o číslach, ktoré sa budú v podieloch pohybovať na začiatku od 30 do 40 percent, a potom vo finále cez 50 percent. Pred liečbou by som bol odvážnejší. To, čo som videl na castingoch v Košiciach, ma však presvedčilo, že tento formát bude úspešný.

Peoplemetre je jedna forma liečby, ako chcete liečiť koncesionárske poplatky? Naozaj spoplatením každej domácnosti, ktorá odoberá elektrinu?

To je návrh ministerstva kultúry. Neodchyľujeme sa však od názoru, že súčasný stav treba zmeniť. Dve tretiny slušných platičov dopláca na jednu tretinu špekulantov.

Čo diskutovaný nápad o zameriavačoch?

Tadiaľ cesta nevedie. Skôr by sme sa rozhodli riešiť to systémovo. Ak je tu politická vôľa či spoločenská objednávka, že tu má byť verejnoprávna televízia, tak nemá byť systém nastavený tak, že časť ľudí platí a časť nie. Je jasné, že televízny prijímač, ktorý je dôvodom, prečo má človek platiť, je v 95 percentách domácností. Preto STV hovorí, že každá domácnosť televízny prijímač má, ak nepreukáže, že ho nemá. To je celé.

Koľko vám na koncesionárskych poplatkoch uniká?

Na Slovensku je 1,9 milióna domácností, platiteľmi je niečo cez 1,3 milióna. Šesťstotisíc domácností neplatí. Ak pripustím, že nie všetci naozaj prijímač majú, tak berme 500-tisíc neplatičov. Poplatok je sto korún, z čoho jednoduchým prepočtom získame 600 miliónov ročne.

To by ste mohli mať na pôvodnú tvorbu!

Alebo na súdny spor so Štúdiom Beta. Ale nie, to nie je na smiech. Ministerstvo kultúry navrhuje zákon, kde je systém, ktorý by mal televízii priniesť 400 miliónov. Zároveň sú tam paragrafy o použití príjmov, kde sú vražedné percentá podielov pôvodnej tvorby, ktorú chcú, aby televízia investovala cez nezávislých producentov. To, čo by táto iniciatíva priniesla navyše do rozpočtu oproti súčasnému stavu, by sa alokovalo na pôvodnú tvorbu.

A ako bude vyzerať vaša budúcnosť? Podnikanie alebo politika?

To je vo hviezdach. Skôr to vidím na tú komerčnú sféru, platia tam trochu lepšie pravidlá ako v politike. Výsledky práce, úspech a referenciu, ktorú sme v STV získali, by som tam mohol úspešne uplatniť.

kto je to

Branislav Záhradník (31) vštudoval žurnalistiku, doktorát získal na Katedre propagácie. Podnikal v reklamnej a polygrafickej sfére, politicky bol činný v SDKÚ, za ktorú je dodnes poslancom v časti Bratislava - Karlova Ves. S nástupom riaditeľa STV Richarda Rybníčka prijal jeho ponuku a stal sa členom krízového manažmentu STV. Po zmenách v Slovenskej televízii je doteraz členom manažmentu s kompetenciami pre styk s verejnosťou.

Autor: Text: KATA RAČKOVÁ / Foto: MIRKA CIBULKOVÁ